Boj ohňa a vody.. tak trochu. Jedno milujem a druhému sa snažím, čo najsvedomitejšie vyhnúť. Nie je pre mňa krajší pohľad ak vo svetle pouličnej lampy koncom Novembra vidím padajúce znká čistoty. Ukryté a zapadnuté hriechy a chyby ľudí celého roka zapadnú snehom, snehobielou, čistotou. Na chvíľu sa zabúda. Sladká nevedomosť a to zabudnutie... No nie na večnosť. Aj zima, aj nevedomosť sa raz skončia, ale na jar sa veci menia, prichádza život.
A to bol prvý druh zimy.
A ten druhý?....
Páči sa mi to takto nedokončené a dokonca uvažujem o tom, že to tak nechám. Nerada píšem o veciach, ktoré nemám rada a sú mi nepríjemné a ten druh zimy neprajem nikomu..
Mne samej je teraz trochu zima, ale k tomu možem dodať len to, že sa s tým skrátka musí niečo robiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Aj ja nerád píšem o veciach čo nemám rád, a na to horšie sa snažím aj zabudnúť, aby som sa posunul ďalej...