Kreativita, dizajn, výpočtová technika a hlavne média, to bol môj cieľ! Prečo musím teda investovať svoj drahocenný čas na prezentáciu zo psychológie? A ja som pritom fotograf, nie rečník. Stojím za objektívom, nie pred ním. Vyjadrujem sa obrázkami, nie slovami. Preto som tu, nechcem strácať čas s vecami, ktoré nikdy v živote nevyužijem.
Myšlienky mi pretrhol prichádzajúci trolejbus. Pozerám na hodinky, ide na sekundu presne. Prečo práve dnes nemôže meškať? Už len chvíľku a budem sa musieť postaviť pred celú triedu. Opäť sa mi hlava ponára do úvah, nemôžem na to prestať myslieť.
“Ahoj, pripravený?” Jemným dotykom na ramene ma prekvapí dievčenský hlas. Ani som si nevšimol, že po nástupe do trolejbusu stojím pri svojej spolužiačke. Evke? Pýtam sa sám seba, ani ju dobre nepoznám. Sympatické menšie dievča, s kučeravými vlasmi a pichľavými modrými očkami.
“Ahoj.. hm.. ako tak..“ Na mojej chabej odpovedi sa pousmeje. Sklopím zrak, z dnešného dňa cítim veľkú nervozitu a neviem ju skrývať. Cestou nastúpil ešte spolužiak Paľo. Konečne niekto dokázal pretrhnúť hlúpe ticho. Zvyšok cesty som sa musel držať v úzadí. Moje myšlienky boli upriamené čisto iba jedným smerom - prezentácia.
Cvičenie začalo pozvoľna. Trieda je zaplnená spolužiakmi, podpisujem sa na prezenčku. Nikto nechýba. Prichádza ten moment, musím sa postaviť pred projektor. Dva tucty ľudí, všetci uprené pohľady na mňa. Srdce zvyšuje tep, dlane pokrýva jemný filter potu a v hrdle sa objaví malý škrečok. Nie som ten typ, ktorý dokáže na seba upútať pozornosť. Radšej sedieť v pozadí a sledovať okolie.
Prvé moje slovo sprevádzala triaška. Ľudia spozorneli a sledujú v tichosti projektor. Slajd po slajde, cítim ako moja osobnosť naberá na sile. Sebavedomie stúpa každým súhlasným kývnutím vyučujúceho. Už len posledný a mám to za sebou. Na plátne aj v duchu ďakujem všetkým za pozornosť. Zo srdca mi práve padol obrovský balvan.
Nastáva klasická diskusia. Spolužiaci komentujú môj výstup, po rôznych stránkach, obsahovej, aj formálnej. Mám pocit, že sa im to páčilo. Nikto nepostrehol, že som bol zo začiatku poriadne nervózny. Hodnotenie bolo nad moje očakávania a dostal som aj pár skvelých odporúčaní, čo do budúcnosti zlepšiť.
Večer ležím v posteli a premietam si celý dnešný deň. Teraz sa už len smejem na tom, aké veľké obavy ma sprevádzali hneď z rána. Mám zo seba naozaj skvelý pocit. Som úžasný, som skvelý, som génius... Dobre, dobre som Mediamatik.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
smile11
15. 2.febuára 2013 20:53
Tento rok sa hlásim na mediamatiku v ZA ...tak dúfam, že budem mať aspoň toľko šťastia na prijímačkách ako Ty na prezentácií
Napíš svoj komentár