Screenshot


Sedávala si tak často pri tom okne v tom kresle. V rukách si držiavala knihu, no dívala si sa ďaleko preč pred seba. Čím ďalej tým častejšie si mala len vložené ruky v lone. Jednu v druhej. Dlaňami smerom nahor. Tvoja hruď sa dvíhala pravidelne temer nepatrne dlhými hlbokými dychmi akoby si spala, no telo a hlavu si mala vzpriamené. A teraz už ani neviem odkedy tam sedíš. Skorý zimný západ slnka sa ti odráža v očiach a ja uvažujem, či vidíš. A ak, tak čo.

Už ani nepamätám, kedy si mi naposledy odpovedala na otázku. Kedy si naposledy akokoľvek reagovala na náznaky mojej prítomnosti. Náznaky ako reč, či snaha o dotyky. Stal som sa vzduchom a ty porcelánovou bábikou. Kľakol by som ti k nohám, položil by som ti tvár do lona, hladil by som ťa po rukách a plakal by som a prosil aby si sa vrátila späť, že mi chýbaš. Keby som si myslel, že to pomôže. No asi by si si to ani nevšimla. Možno by ťa to akurát priviedlo do rozpakov.

Chodím denne okolo teba. Kŕmiť ťa je ako zalievať kvety. Stala si sa súčasťou priestoru. Dekoráciou. Kvety bývajú živé a krásne. Rastú a kvitnú. No ty nie. Prestala si. Si skôr momentom zachyteným v čase. Fotografia po ktorej denne cestuje slnko. Čakám, kedy tvoje farby začnú blednúť a koža sa ti začne odliepať a šúpať ako staré tapety. Rozmýšľam, či by si zhorela ticho a nehybne, praskajúc ako starý fotografický papier. Skrútili by sa ti končatiny a premenili by sa v popol.

Chce sa mi kričať, no zároveň už nič necítim. Všetok smútok, hnev, a zhnusenie z toho čím si sa stala sa postupom času pominuli. Všetko je nakoniec ako má byť. Snažím sa ti odpustiť...

Chodím denne okolo teba po špičkách s rukou vo vrecku zvierajúcou krabičku zápaliek. Búši mi srdce vzrušením pri tom pomyslení. Popod fúz sa občas pousmejem. Ale len tak aby si to nevidela. Aby si nemala podozrenie. Odídeme aspoň spolu. Ako kvety, ktoré neboli zaliate.

 Blog
Komentuj
 fotka
phantasia  5. 1. 2015 18:08
Čítam ťa 4 roky.Od prvého blogu sa mi pri pohľade na tvoje slová vždy spustí pred očami film.
Vôňa, chuť, život. Inšpiruješ.

Kedysi som túžila, aby si sem písal viac. Teraz je to pre mňa zriedkavý rituál vychutnania si atmosféry.


.Všetko je nakoniec ako má byť.
 fotka
mechanizmus  6. 1. 2015 00:16
@phantasia ďakujem, teším sa, že to tak vnímaš...
 fotka
expresia  6. 1. 2015 21:39
si veľmi dobrý.
sakra, ako to, že som si ťa nevšimla doteraz.
 fotka
mechanizmus  7. 1. 2015 23:47
@expresia vďaka...
pridávam sporadicky
 fotka
antifunebracka  21. 7. 2019 17:47
O čom to bolo a prečo mi je náhle tak clivo
Napíš svoj komentár