Predsudky - už nikdy viac!

Pred pár dňami sa stal zázrak - môj mladší brat ma pozval na pivo. Všetko vraj platí on, tak som súhlasil. Aspoň raz to nešlo z mojej peňaženky. Zavolali sme aj kamaráta s jeho frajerkou. Ako sme tak všetci štyria šli sídliskom, kamarátova frajerka sa spýtala, či nám nebude vadiť, ak pozve svoje spolužiačky. Súhlasili sme, no na oplátku sme volali my ďalšieho kamaráta. Kamoš prišiel aj s bratrancom. Toho som spoznal hneď, ako vošiel do dverí. Bol to môj bývalý spolužiak zo základky, ktorého som nevidel asi 10 rokov. V momente sme sa pustili do reči. Medzi tým však prišli ostatné dievčatá. Jednu babu som si po chvíli začal všímať. Podobnosť s jej sestrou sa jednoducho nedala prehliadnuť. A tu to prišlo – bez jediného slova som ju odsúdil len vďaka jej sestre. V momente som mal svoju predstavu a horko-ťažko by mi ju niekto vyhovoril.

Pri stole bola zábava – debatovali sme, smiali sme sa... Nakoniec sme sa asi po hodine pomaly rozdelili na dve skupiny. Jedna šla o podnik ďalej, druhá, v ktorej sme sa aj s tou babou ocitli, na sídlisko. Začali sme asi o desiatej večer hrať schovávačky. Pripadalo mi to trochu detinské, ale čo už. Sranda musí byť. Ten chvíľkový príjemný pocit z návratu do detských čias rušila iba ona. Niečo vo vnútri mi hovorilo, že sa s ňou proste musím porozprávať, aj keby to bola najhoršia osoba na svete. Strihli sme si a ona jediná mala všetkých hľadať. Neskôr sme sa ale zhodli, že to nebude fér, tak som sa dobrovoľne prihlásil, že budem hľadať spolu s ňou. Dohodli sme si pravidlá, odpočítali sme si čas a hra sa mohla začať. Predsa len, bolo nás na sídlisku hojne a nájsť všetkých bola poriadna fuška. Počas toho hľadania sme sa rozprávali. Prešli sme asi všetko - od školy, cez záujmy, koníčky, vzťahy, budúcu profesiu až po problémy v rodine. Bavili sme sa o mystike, o psychológii, o svete, tanci, o ľuďoch, o tom, čo dokáže ľudská myseľ... Skrátka, narazili sme na množstvo spoločných tém a záujmov. Ba zistili sme, že máme na mnoho vecí rovnaký pohľad. Hlavou mi preletelo, že predsa nie som sám (ako by povedala) divný v tomto svete. Dostalo ma, že človek, s ktorým mám toho toľko spoločného, žije priamo mne pod nosom. Nechápal som to. Ostal som úplne očarený. Po tom dlhom rozhovore som sa cestou domov chytal za hlavu. Bez mihnutia oka, bez toho, aby sme prehovorili jediné slovo, som odsúdil človeka, ktorý mi za jeden večer dodal ohromnú energiu, povzbudil ma do ďalších dní a dal mi nový pohľad na život, aj keď sám toho negatívneho zažil priveľa.

Uvedomujem si, že som kvôli predsudkom ohrnul nos nad mnohými ľuďmi... No možno práve oni boli stelesnením toho, čo v tomto svete hľadám. O to radšej som však, že mi to nedalo neozvať sa k nej. Možno spolu už neprehovoríme, možno sa občas pozdravíme na ulici a to bude všetko... Ale som rád, že som mal šancu spoznať takého človeka. Ukázala mi, že poklad nám občas leží priamo pred nosom, no sami pred ním zatvárame oči. Od dnes už nenechám vo svojom srdci a vo svojej mysli miesto na predsudky. Nikdy!

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu