Držal ružu, zvieral ju, nedovolil jej dýchať. Ostré tŕne sa mu pomaličky zabárali do kože na dlani. Nevnímal to. Krv sa v jemných kvapkách zosúvala po jeho dlani a z ozvenou dopadali na špinavú, prachom pokrytú chladnú cestu. Do zatratenia, do prázdna. V jeho ruke krv začala pravidelne pulzovať a on pociťoval bolesť. Nepovolil. Naopak, intenzívnejšie ju zvieral a nedovolil jej žiadny vzdor. Jemná stonka to nevydržala a z nečujným zvukom sa rozdrvila. Umierala. Zneuctená čakala na smrť no tá neprišla. Stisk sa povolil a ona ľahko vo víre vetra dopadla na zem sprevádzaná kvapkami krvi. A tam, zatratená vo večnej prázdnote navždy odtrhnutá od kvetu ostala Na ruke krv zaschla, po čase ju nahradila nová. Majiteľ tej kože zabudol na krv, zabudol na ružu. Ona však zabudnúť nemohla, odumrela. Večne žila v spomienke... Zbohom láska....

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
zuziicka  2. 7. 2008 22:07
peknucke
2 
fotka
xrumka  2. 7. 2008 22:44
nice
3 
fotka
ciernaruzicka  3. 7. 2008 01:22
pride mi to..krasne..uplne nadherne napisane..
Napíš svoj komentár