Prudký rozvoj informačných technológií, ktorý prebieha v súčasnosti, sa nutne musel odraziť aj vo vzdelávacom procese, jeho modernizácii a zavádzaní nových technológií. Škola ako spoločenská inštitúcia je nútená k účasti na tomto procese, ktorý je charakterizovaný nárastom potreby práce s prostriedkami informačných technológií. Vzdelávanie v škole je zámerne organizovaný a usmerňovaný proces cieľavedomého pôsobenia pedagóga na vzdelávaných. Každý vyučovací postup, činnosť aj elementárna operácia, ktorú pedagóg vo vyučovacom procese používa, má určitý zámer. Moderný informačný nástroj – multimediálny počítač, ktorý vstúpil do tradičného vyučovacieho systému, môže byť výbornou pomôckou v rukách zanieteného pedagóga s potrebnými teoretickými a praktickými vedomosťami a môže nemalou mierou zvýšiť profesionalitu jeho práce. Pri vhodnom použití sprístupní študentom množstvo nových poznatkov, umožní lepšie a individuálnejšie pracovať s učivom a zbaví pedagóga rutiny. V práci pedagóga existuje celý rad stereotypných, často sa opakujúcich činností. Sú to činnosti, ktoré skúsený pedagóg vykonáva takmer automaticky, pretože sa často a takmer nemenne opakujú. Jedná sa najmä o precvičovanie základných úloh a prehĺbenie učiva pomocou príkladov. V praktických podmienkach dnešného spôsobu hromadného vyučovania, keď je pedagóg do istej miery viazaný osnovami, má väčšinou obmedzený čas, ktorý môže venovať opakovaniu a nácviku rutinných činností. Nakoľko sa jedná o algoritmizovateľnú činnosť, môže pri nej výrazne pomôcť počítač, ktorý prináša do vyučovacieho procesu nové možnosti a vítanú zmenu. To, že študent pracuje s počítačom, ktorého trpezlivosť, kľud a objektivita je vopred zaručená, má pre proces učenia veľké výhody. Študent je nútený pracovať samostatne, hľadať potrebné údaje, rozhodovať sa a voliť vlastné postupy, ľahšie objavuje nové dôležité informácie a súvislosti, vzniká automotivácia. Využite počítačov, ich obľuba u mládeže, ale aj strednej generácie ich predurčuje k tomu, aby sa problematikou vzdelávania informatiky zaoberali tímy pedagógov. Existujú ešte mnohé „proti“, hlavne v oblasti technického vybavenia na školách, ale aj v domácnostiach a je mnoho odporcov práce s počítačmi v rámci výučby na školách. Je ale potrebné, aby mládeži bolo umožnené získavať vedomosti a vzdelanie takými formami, ktoré si veľmi rýchlo osvojujú s vybavením im samozrejmým. S využitím nových technológií sa vzdelávanie stáva veľmi flexibilným a široko dostupným.

Samozrejme, nevyhnutnou podmienkou je technická a užívateľská pripravenosť študentov aj pedagógov. Príprava učiteľov nadobúda v súvislosti so zavádzaním multimediálnych a informačných technológií nové dimenzie. Je zrejmé, že učiteľ musí mať v prvom rade znalosti z odboru, v ktorom vyučuje ako aj znalosti z pedagogiky a psychológie. So vstupom výpočtovej techniky do vyučovacieho procesu je pred učiteľa postavená ďalšia podmienka úspešného zvládnutia pedagogickej práce a to základná gramotnosť vo využívaní výpočtovej techniky. Obrovským tempom sa meniaci hardware a software vyžaduje ustavičné vzdelávanie sa pedagógov aj v tejto oblasti, či už formou rôznych školení alebo štúdiom literatúry. Ďalším spôsobom získavania vedomostí by mohla byť aj forma samoštúdia pomocou multimediálnych výukových programov. Ak máme komplexnejšie posúdiť význam uplatnenia multimédií v pedagogickom procese, spôsoby ich aplikovania, výhody, nevýhody, problémy, prístupy atď., treba nazrieť nielen do koncepcií vzdelávania, ale aj do psychologických aspektov výučby, uvedomiť si, ako rozvoj technológií v minulosti vplýval na vzdelávanie, komunikáciu, odovzdávanie vedomostí medzi generáciami, preskúmať manažérske prístupy.

Len ak si uvedomíme čo najširšie súvislosti vyplývajúce s ich začlenením do procesu vzdelávania, len tak si uvedomíme potenciálne zdroje chýb, omylov a problémov, ale aj netušených možností.
Európska únia si v tejto oblasti vytýčila tri ciele:

? - urýchliť vstup škôl do informačnej spoločnosti ich vybavením informačnými prostriedkami, najmä multimédiami
? - podporovať širokú aplikáciu multimédií vo vyučovacom procese a vytvoriť čo najväčšie množstvo multimediálnych programov a služieb
? - posilniť európsku dimenziu vo vzdelávaní informačnými technológiami


Učiteľ môže využívať v celom edukačnom procese hlavne tieto aspekty práce s počítačom, ako uvádza Honzíková (2003):

? - jeho komunikačnú funkciu a rýchlu dostupnosť informácií
? - individualizácia úloh – každému žiakovi je možné zadať úlohy rôznej zložitosti s rozdielnou časovou náročnosťou na jej riešenie
? - prezentovanie informácií učiva – v porovnaní s tradičnou študijnou literatúrou umožňuje počítač sprístupňovať informácie formou hypertextu alebo modelovať priebeh niektorých procesov
? - učenie riešením problémov
? - opakovanie (precvičovanie) učiva, vytváranie zručnosti a návykov – v tejto pozícii je možné využívať počítač hlavne tam, kde sú jednoznačne dané správne riešenia
? - kontroly vyučovacieho procesu aj učenia sa – a to hlavne pomocou testov (vyhotovenie a vyhodnotenie zvládne počítač) a diagnostikovanie žiakov
? - okamžitej spätnej väzby – správne riešenie sa fixuje, nesprávne sa odstraňuje
? - žiak sa stáva nielen objektom, ale aj subjektom vyučovacieho procesu – zásahmi do programu, individuálnym tempom a pod.
? - mobilizácia žiakov – počítač je vo výuke niečo netradičného, niečo, čo žiakov upúta


Podobne tvrdí Murphy (2000), že pri takomto prístupe ku vzdelávaniu sa žiaci stávajú skôr aktívnymi tvorcami vlastného poznania než pasívnymi prijímateľmi „hotových“ poznatkov. Učiteľ nepredkladá žiakovi len informácie, neobjavuje mu svet, ale vedie ho k získavaniu informácií, k ich triedeniu a zaradeniu do systému, štruktúry a vzťahov. Vhodným využitím počítača vo vzdelávacom procese môže dojsť ku skvalitneniu výuky. Zelenický (2000) zhŕňa didaktické aspekty fenoménu informačno – komunikačných technológií vo vyučovaní takto:

? - vizualizácia, ktorá uľahčuje predstavivosť daného javu a skracuje proces učenia
? - simulácia procesov, ktorá môže na základe rôznych vstupných hodnôt vytvoriť model správania sa reálneho procesu
? - interakcia medzi počítačom a používateľom, ktorá je jednou z dôležitých vlastností multimédií

Neoddiskutovateľný význam informačných a komunikačných technológií ako učebného prostriedku je aj v tom, že ich používanie prispieva k zefektívneniu vzdelávania. Pretože ako uvádza Turek (1990) na základe psychologických štúdii Fredmenna si priemerný človek zapamätá približne:

? - 10% z toho, čo prečíta
? - 20% z toho, čo počuje
? - 30% z toho, čo vidí v podobe obrazu
? - 50% z toho, čo vidí a súčasne počuje
? - 70% z toho, čo vidí, počuje a aktívne vykonáva
? - 90% z toho, k čomu dospel sám na základe vlastných skúseností vykonávaním činnosti

Využitie internetu
Požiadavky na znalosti každého učiteľa z oblasti informačných a komunikačných technológií budú v najbližších rokoch značne široké, pretože nebudú len bežnými používateľmi kancelárskych aplikácií, ale musia zvládať multimédiá na kompaktných diskoch a rôzne špecializované programy, musia byť schopní nachádzať relevantné informačné zdroje na internete a nájdené informácie vyhodnocovať
Na to, aby sa internet dal efektívne využívať, by mala byť každá škola, podľa Riedla (2003), vybavená minimálne dvomi miestnosťami pre výpočtovú techniku. Jednu pre výučbu predmetu informatika a druhú pre ostatné predmety.

V každej tejto miestnosti by malo byť aspoň 20 moderných počítačov s technickým vybavením vyhovujúcim súčasnému trendu.
A ako sú žiaci spokojní s využívaním informačno – komunikačných technológií v našich školách zisťovala Kredátusová (2003), ktorá uvádza, že prístup k internetu na jednotlivých predmetoch bol podľa vyjadrenia žiakov následovný:

? Informatika 89, 61%
? Anglický jazyk 20, 78%
? Nemecký jazyk 19, 48%
? Fyzika 10, 39%
? Matematika 11, 69%
? Biológia 3, 90%
? Psychológia 2, 60%
? Náuka o spoločnosti 1, 30%

Žiaci využívali internet pre ich potrebu a prípravu školských prác takto:
? 8, 84% používa internet na získanie informácií
? 1, 86% používa internet na olympiády a na prácu SOČ
? 7, 91% používa internet na prácu na projektoch


Nemôžeme pochybovať o tom, že význam informačno – komunikačných technológií a ich uplatnenie v spoločnosti porastie. A ako píšu Turčány a Polák (2003) bude výučba v nasledujúcich rokoch poznačená vplyvom informačno – komunikačných technológií. Napriek tomu, že multimédiá nepochybne prispievajú ku skvalitneniu a zefektívneniu vzdelávania, úloha učiteľa zostáva neoddeliteľnou časťou edukačného a examinačného procesu.
Jeho úloha je totiž nezastupiteľná, hovorí Mandíková (v rozhovore s Nádaskou, 2003). Sebelepšie technológie kvalitného učiteľa nenahradia. Informačno – komunikačné technológie sú len prostriedkom, aj keď veľmi dôležitým.

 Záchod
Komentuj
 fotka
matwejo  7. 4. 2009 11:42
obstojný referát, dalo by sa to kludne použiť s tými faktami aj ako diskusný príspevok, v tých prvých odstavcoch je to síce príliš obšírne a rozvláčne písané, ale ďalej už aj tie štatistiky sú skvelé obohatenie
Napíš svoj komentár