Potrebujem to, ako krv v žilách. Potrebujem povedať tú krivdu, potrebujem ju do niečoho vyryť, vyryť najlepšie do niečoho živého, čo bude krvácať. Potrebujem to, odhaliť v sebe sebca, strach, túžbu po tom, aby ľudia okúsili bolesť, ktorú som sama schopná cítiť.

I ´m so heavy, heavy hard to carry.

Nikto ma neponesie, nikto nikdy nebude vládať. Niečím si človek vždy prejde sám, sú veci, ktoré nie sú predstavenie pre spoločnosť. Veci, o ktorých nikto nevie, ktoré zdieľame samy so sebou. V ktorých utŕžim najviac rán, v tomto trpím samopoškodzovaním. V týchto tichým vojnách.

To je ten deň. Ten deň keď som na chvíľu konečne opäť umlčala moju vlastnosť zvanú sebazaprenie. Zapieram sa, stále vždy, pred každým aj moja úprimnosť sa zapiera, nenávidím tú silu mojej vôle. Nenávidím ju. Chcem byť slabá. Chcem nenávidieť spoločnosť zato čím je a nie zmieriť sa s tým. Chcem ju nenávidieť ako len dokážem. Potrebujem to. Chcem sa aspoň raz zbaviť svojho zmýšľania a mať obyčajnú "jednoduchosť".

This is how you remind me.

Dnes chcem byť barbar, dnes chcem rozbiť zrkadlá. Dnes chcem nenávidieť všetkých, dnes chcem povedať aké je to čítať si vyjadrenia pätnásťročných detí o tom, ako veľmi potrebujú sex. Že sú ako kurence na steroidoch, ktoré priveľmi rýchlo vyrastú, len aby mohli ísť na bitúnok, aby sa spoločnosť mala dobre. Skapeme pre dobro spoločnosti. Presne, predajte sa drahí mladší... pre dobro spoločnosti straťte dôstojnosť, samých seba, poddajte sa. Je to jednoduchšie. Je to to najjednoduchšie.

Dnešná spoločnosť je bitúnok. Raz nás všetkých na nej porazia. Aspoň raz, je jedno ako. Dnešná spoločnosť je katom, katom pre všetky hodnoty, ktoré nevyhovujú biznisu. Poďme zruinovať všetko, všetko čo nám nevyhovuje aby sme "žili" - žili naplno. Čo je to žiť naplno? Výstižná veta znela: "Čo je to žiť naplno? Odtrhnúť hladnému chlieb od úst a zožrať ho sám?"

Nenávidím, dnes nenávidím a milujem. Nenávidím ľudskú vlastnosť seba-prezentácie každým spôsobom, ktorý popiera podstatu človeka. Nenávidím to hrdinstvo, ktoré ukazuje, že sex bohom. Všetci slúžme mladému Adonisovi a zahubme Pallas Aténu, je to jednoduchšie, vtedy budeme "žiť naplno". Bohužiaľ len my.

Dnes milujem a nenávidím... seba.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
miso5  24. 7. 2010 01:04
Poriadne ale správne naštvaná. Chcel by som ťa raz takú radikálnu zažiť.
Napíš svoj komentár