Cnieť sa. Aké pekné slovo.

Cnie sa mi. Cnieť. Aké pekné slovo. A ako dlho som ho nepoužila. Jednoduchšie je povedať, že mi chýbaš. Na to si človek spomenie skôr.
Prechádzam si prastaré konverzácie. Teda prastaré... Majú mesiac, možno trochu viac. Ukladám si ich do dokumentov, zaheslované, schované pod nič nehovoriacimi názvami. Je to zaujímavý štúdijný materiál pre psychológiu.
Počúvam Sonatu Arcticu. Dokonalá kapela. Lepšia ako Nightwish. Ale tebe sa nepáči, spievajú po anglicky. Nemáš rád angličtinu. Osobne to nechápem. Ale ja na tebe nechápem viacero vecí.
Napríklad prečo vstávaš o siedmej, keď máme voľno. Alebo tvoje rozmýšľanie. Alebo ako sa ti podarilo ma do teba zaľúbiť. A hlavne ako to, že si na to ešte neprišiel. So svojím mozgom.
Ale tak nevadí. Si perfektný. Máš hroznú kopu chýb. A ja ťa mám rada. No do riti. Zaľúbiť sa do pacienta nieje dobrý nápad. No, veď uvidíme.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu