mačku, s čiernymi fľakmi. "Poď ku mne.", povedala som milým hláskom.
Mačka ku mne prišla, a začala sa o mňa obtierať. Vždycky som mala rada zvieratá,
dokonca aj pavúky, hady a tak. Preboha, už meškám do školy!, pomyslela som si. keď
som sa pozrela na hodiny. Posledný krát som ju pohladkala a začala som upaľovať na zastávku.
Do školy som došla len tak tak, na druhé zvonenie som akurát vošla do triedy.
Celý deň prebehol rýchlo. Keď sme s Emou a Matildou išli na obed, pozrela som sa do zeme
a zrazu som do niekoho narazila.Knihy,ktoré som držala v ruke mi spadli na zem.
"Prepáč.", povedala som dotyčnému, do ktorého som vrazila. A potom som sa naňho
pozrela. A zastala od úžasu. Na moje veľké "šťastie" som narazila akurát do Adama Bernarda.
Jeho modré oči,ktoré žiarili ako more, sa na mňa usmievali. "Ty mne prepáč.", povedal.
On mi niečo povedal!!! Jasala som v duchu. Začal mi pomáhať zbierať knihy, zatiaľ čo
Matilda sa na nás zhora usmievala ako na dve šteniatka čo sa spolu hrajú. Čakáte na ten
okamih, kedy sa pri tom zbieraní dotkneme rukami ako vo filme? Smola, nedotkli sme sa.
"Že sa ti páči?", spýtala sa ma Matilda.
"Čože? Samozrejme že nie, je to len namyslený blondiak.",povedala som, no v duchu som sa
usmievala. Cez obed sme mali nejaké odporné rizoto so špenátom. Radšej som si išla kúpiť
do bufetu pri škole bagetu. Práve keď som sa vracala dovnútra, položil mi niekto ruky na plecia
a skríkol: "Baf!". Nezľakla som sa. Nikou sa ešte nepodarilo vystrašiť ma.(teda okrem filmov a tak). Hneď som vedela kto to je. Veď kto iný by ma teraz potreboval, než Zábavný Kris?
"Nezľakla.",povedala som s úsmevom.
"Už si sa niekedy bála?", spýtal sa.
"No, iba pri filmoch, strašidelných domoch a tak....."
"Pýtal som sa učiteľa, a povedal, že ti môžem pomôcť, ale iba trochu.",nahodil inú tému.
"To je super!!", povedala som natešene.
"Mohli by sme sa stretávať v knižnici, učiteľ povedal, že to musí byť niečo poriadne
dlhé.",povedal zamyslene.
"Môže byť v utorky a štvrtky o takej tretej?"
"Vyhovuje."
Vstúpili sme do jedálne, rozlúčili sme sa a každý sme si sadli k svojej partii.
Po obede som sa musela ponáhľať domov, a akurát dnes pršalo.
To sa mi vyplatilo, pretože v tom behu zo zastávky domov mi do cesty vošiel nejaký pes,
ja som sa pošmykla a šup skok rovno do blata. A ešte som premokla ako myš. Keď som
vstávala, oproti mne išla nejaká partia asi v mojom veku. Prižmúrila som oči........a zachvátila
ma panika. Bol to Adam a jeho kamoši. A jejda takto ma nesmie vidieť, to by bol trapas
storočia.
Nikde neni miesto kam by som sa "vyparila"!!!!!
Bože, čo mám robiť???
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár