Zahalení do siete
Pavúkovej budúcnosti
A všetci sme len obete
Svojej vlastnej márnivosti


Upadáme do záhuby
Všetkých našich cieľov
Spútavajú nás tie kruhy
Neposkladaných dielov


Smejeme sa prázdnemu javisku
No my nie sme o nič lepší
A naše duše blúdiace v bludisku
Čakajú na život – lepší –


Sme tvoritelia vlastnej doby
Doby neustáleho násilia
A anjeli a či zloby
Aj tí si nás pomýlia

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
klidopido  14. 11. 2009 20:08
pravdu máš,

najväčšie šero v ľudstve máš!
Napíš svoj komentár