Pod jabloňovým nebom
ležali sme v náručí
a opití láskou
hľadeli si do očí

Sálala z nás dobrota
a dôvera čistá
ľúbili sme sa cez slová
miesto srdca kryštáľ

Z tých odleskov kryštáľu
vznikali nové lúče lásky
rozliali sa vôkol nás
a zmietli všetky vrásky

Tak vznášali sa naše duše
vírili kúsky neba
nič zlé sa mi už nemôže stať
veď predsa našla som TEBA.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár