Len tak ležíme vedla seba pri jazere a dívame sa na seba. Sledujem každú krivku jeho tela,každú bunku. Má tak krásne vyrysovanú tvár. Držíme sa za ruky. Iba my dvaja. Presune svoju ruku na moje bruchu a začne ju sunúť pod mikinu. Pokračuje hore a cítim ako mi rukami pohládza obrysy mojich pŕs. Pokračuje naspäť ale tentoraz dole. Tam ho zastavím.

"No." a položím mu ruku naspäť k telu.
"Please sorry I just....don´t believe it." a jemne mi pobozká líco.
"Me neither." odpoviem už kludnejšie.



Po hodine "behu" sa vraciam späť domov.

"Roňs?" zakričím pretože je tu podozrivé ticho.

Zrazu začujem hluk z kuchyne. Počujem kroky. Zoberiem prvé čo mám po ruke. Dáždnik. Už som tu zažila niakych hajzlíkov ktorý nám skoro podpálili dom takže som odhodlaná spraviť čokolvek.


"Čo je?!" zakričí Roňa.

Vlasy strapaté a len tak ledabolo natiahnuté pyžamo.Po chvíli ide za ňou Lukáš a cestou si oblieka tričko. Ups. Asi som ich pri niečom vyrušila.

"Prepáč ja len...ale nič." a zase nahodím ospravedlnujúci úsmev.



Po obede ideme ešte Z roňou na nákupy do blízkeho centra. Kúpila som si naozaj pekné plavky a nevyzerám v nich zle čo je velké plus pretože vo všetkom vyzerám ako idiot. Roňa sa mi zatúlala do obchodu zo spodnou bieliznou. Nezdá sa. Ja som jej to zase na oplátku vrátila a zatúlala som sa do bižutérie.
Ako som tak chodila pomedzi poličky z hocjakými šperkami do očí mi padol zaujímavý náramok. Bol to kožený remienok a ako potlač mal americkú vlajku. Bolo tam vpísané "Just smile". Napadla mi len jediná osoba ktorej by som to dala. Ako tak pozerám nieje zrovn najlacnejší ale do posledného centu mi to vyjde. Predavačka na mňa škaredo zaškúli že prečo som jej to dala v takých drobných. Mala by byť rada že má aspoň niakych zákaznikov.

"Pozri čo mám" a zatrepem s ním Roňe pred nosom.
"Pekné. Pre koho?" uškrnie sa.
"Pre Bena." a sklopím zrak aby nevidela ako sa červenám.
"To je ten čo bol v ten deň u nás?"

Spomeniem si na večer ked mi ako prvej oznámili že rodičia havarovali a na mieste zomreli. Jediná osoba ktorá ma vtedy podržala bol Ben. Tíšil moju bolesť dovtedy dokým som nedostala prášky na ukludnenie. Roňa mi hovorila že ma museli od neho odtrhnúť. Stále je to čerstvé a bolí to ovnako ako vtedy. Stále....

"Maťa! Haló!"
"Ó áno. To bol on." a zase sklopím zrak ale tentoraz nie preto aby nevidela ako sa červenám ale preto aby nevidela ako mi vyhŕkli slzy.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár