Musela som ísť na poštu. Mám ale horúčku. Šla som na bicykli aby som bola čím skôr doma. Šak čo, aspoň si trošku posilním nohy. Tu, v Sládkovičove je asi 5°C. Teda podľa môjho odhadu. No strašne tu fúka! Už by som si mohla za tých 8 mesiacov zvyknúť, čo.

Najprv som šla do "mini mixu" , že tam pozriem nejakého plyšáka pre miláčika, ešte k vianočnému darčeku. Drahé, nechcem, ešte drahšie a menšie, nechceeeeeeeeeeem! Zdierači!

Potom som skočila na tú poštu. Vyplatila som šek, z 50 eurovky mi tá blbá vydala pár eur. /Nepomýlila sa, nebojte sa, to len ja mám nervy/.

Potom som šla do miestneho "číňana", že si tam pozriem nejakú spodnú bielizeň, červenú, keď sa už budem hrať na "mikulášku" pred miláčikom, tak budem v červenom. Á, dobre, našla som, nie je to čipkové, ale čo už. Idem ďalej, vidím spodky, áno, zoberiem miláčikovi, tieto sú pekné, zoberiem 2 kusy. Aspoň môj darček bude väčší.

Idem k pokladni. No jasné, ešte som chcela vianočný obrus na stolík do obývačky. No, tento môže byť. Nakoľko v mojom dome nieje ešte žiadna vianočná atmosféra.
Platím, ona počíta. 9,20eur! Pomyslím, si, ona sa určite pomýlila, veď mám len 4 veci! Počíta to predomnou na kalkulačke. Zas rovnako. Ach, dobre, nech sa zadrhnú! Zdierači vietnamskí.

Ešte som šla do Jednoty. Kúpila som miláčikovi ešte nejaké sladkosti na mikuláša, a gél na holenie. Nie penu. Gél. Ževraj je to lepšie, tak uvidíme čo mi potom povie. Idem platiť. Nechelých 7eur! To už fakt nieje možné. V tejto dobe, keď ideš von, aby si mal pri sebe minimálne dvacku.

Dobre, idem domov. A tu ma čaká správa od miláčika. "Prídem v nedeľu ráno" Áno, super, yeeeees! Teším sa! Niečo dobré mu navarím, dúfam, že stihnem aj upiecť. Budeme spolu len v nedeľu, v pondelok on ide do práce /novej, víikendy bude doma/ a ja do školy. Ale nevadí.

Tešíííííííííííím sa

Raz je dobre, raz je horšie....ako na horskej dráhe.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár