Doteraz mám panický strach s tmy, neviem si pomôcť.
Ja viem je to smiešne na to že mám 17 rokov.
Veľakrát som sa musela ponižovať.
Napr: keď nemal čo fajčiť tak som musela chodiť po ulici mu zbierať špaky, ktoré následne vyšúľal a vyfajčil. Niektorý si neviete ani predstaviť aký to bol pocit ísť domov zo strachom a báť sa čo i len rukou pohnúť. Želala som si aby som zaspala a už nikdy sa nezobudila.
Aj v tomto byte to bolo stále to isté dookola.
Prišiel domov, počujem buchot.
Ach zase je opitý no ani mamina nebola na tom inak.
Začal húkať, všetko rozbíjať a riadne nás zmlátil.
Boli sme v tom byte len niekoľko mesiacov a susedia už na nás volali políciu. Polícia zavolala majiteľa a my sme sa musela zase sťahovať.
Za pár dní sme sa zase sťahovali do ďalšieho 2- izbového bytu.
Tam to bolo už úplne o niečom inom (horšom).
Nová fyzické tresty ako drepy a kliky. Pamätám si ako mamine vytrhol toľko vlasov že by sa s toho dala spraviť tenisová loptička.
Policajti nás už poznali viac ako svoju vlastnú rodinu.
Raz maminu zdvihol na ruky a zvýšky ju pustil na zem.
Nevedela sa ani hýbať, musela som ju obliekať, starať sa o ňu, dokonca v takom stave ešte musela ísť aj zháňať peniaze. Od vtedy ma problémy s kľúčnou kosťou.
No v tomto byte sme tiež dlho nepobudli a tak sme sa sťahovali do ďalšieho 2- izbového bytu.
A tam sa to zhoršilo a nie len pre mňa.
Boli letné prázdniny a ja s Marekom sme šli na prázdniny k ocinovi.
Bola tam super. Žiadne hádky, krik, akurátne tak zo súrodencami ale to k tomu patrí.
Keď sme prišli od otca dozvedela som sa to čo som sa asi nemala.
Paľo skoro zabil maminu.
Dobodal ju nožmi, do hrudníka, vnútornej strany stehna a brucha.
Nebola s tím ani u doktora nechápem ako to prežila.
Raz keď sme prišli domov, Paľo si posadil Mareka na kolená a povedal mu nech ho uhryzne do prsta.
Marek nechcel no musel.
Bol maličký a mal ostré zúbky a tak ho musel uhryznúť s celej sily.
Nakoniec Mareka tak zmlátil za to čo mu sám prikázal.
O pár dní sa znova začala škola a tak trochu som sa aj tešila.
Keď som jeden deň prišla domov zo školy sadla som si za stôl a písala si domáce úlohy.
Zrazu som zacítila strašnú bolesť na chrbte.

 Blog
Komentuj
 fotka
yeya  10. 5. 2011 09:53
človek, si ani neuvedomí, že takéto niečo sa môže naozaj diať. Dúfam, že ten dotyčný už dávno sedí v base alebo skapal...

Držím ti palce, nech na to čím skôr zabudneš...
 fotka
adsy  11. 5. 2011 09:11
@yeya pochybujem že sa dá na to zabudnúť

@majusqa93 nie som násilník, ale jeho by som asi zabil za to, čo vám spôsobil.
 fotka
majusqa93  11. 5. 2011 11:55
@yeya moja bohužial v base nesedi a ani neskapal ...zla burina nevihynie... dakujem ale na to nikdy nezabudnem

@adsy no ani ja nie som nasilnička ale tiež by som ho zabila najradšej
 fotka
adsy  11. 5. 2011 12:33
@majusqa93 ja by som to pre teba spravil
 fotka
majusqa93  20. 5. 2011 23:47
@adsy dakujem
 fotka
adsy  21. 5. 2011 06:20
@majusqa93 nemáš mi za čo ďakovať.
 fotka
petushiq18  27. 10. 2011 14:41
kedy bude ďalšia časť? (ach)
Napíš svoj komentár