Nádych,
výdych.
Hlavou sa mi premelie milión myšlienok a mňa zase obklopuje ten pocit neistoty.
Nádych,
výdych.
Celú ma obklopuje tma, zavriem oči a chcem myslieť na niečo pekné.
Nie nedá sa.
Stále dookola to isté, tie isté záblesky.
Som blázon?
Nie blázon je ten ktorý to zapríčinil.
Ponorím sa do hlbokého sna.
Nie zase ten sen rebrík, pád, psy, dom a potom on.
Výkrik.
Strhnem sa.
Vyletím s postele.
Plačem.
Nedá mi pokoj, nie nedá, každú noc ma musí prenasledovať.
Vraví sa život ma také farby aký mi si ho namaľuješ.
Maľujem si farby dúhové no oni sa z neznámych príčin menia na čierne.
Nádych,
výdych.
Znova sa uložím do postele a slza mi steká po líci.
Prosím už dosť!
Daj mi pokoj!
Vypadni s môjho života aj s mojich snov.
Nie on neodchádza a ja zase zatváram oči s nádejou že sa už nevráti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
adsy
16. 8.augusta 2011 19:03
(((((
Napíš svoj komentár