Konferencia biskupov Slovenska požiadala ministra zdravotníctva, aby bola návšteva pobožností zaradená medzi esenciálne potreby tak, ako je to napríklad v prípade návštevy potravín, drogérií a podobne. Biskupi žiadajú, aby prístup na pobožnosti nebol povolený len očkovaným a prekonaným, ale úplne všetkým bez rozdielu.


Odpoveďou ministra zdravotníctva bolo, že ich požiadavky chápe, ale že musia byť trpezliví. A biskupi trpezliví budú, čo znamená, že cirkev bude naďalej segregovať veriacich pred bránami kostolov. Že ich bude rozdeľovať na poslušných nariadeniam, ktorí si zaslúžia chodiť na pobožnosti a na občanov druhej kategórie, ktorí si to nezaslúžia.

Takýto dlhodobý prístup biskupov je prejavom neuveriteľnej slabosti, povoľnosti a zmäkčilosti. Je jednaním ľudí, zdegenerovaných blahobytnosťou a štátnymi dotáciami, ktorí sa riadia príslovím: koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj. Koho chlieb ješ, toho pieseň poslušne, trpezlivo a hlavne zodpovedne spievaj.

Uvažujme predsa, že ak biskupi deklarujú, že návšteva pobožností má byť pre kresťanov považovaná za niečo esenciálne, je treba sa za tieto základné a esenciálne hodnoty postaviť. Presne tak, ako sa za ne kedysi dávno stavali prví kresťania. Aj im vtedajší spoločenský systém zakazoval stretávanie. Aj vtedy to bolo protizákonné!

Prví kresťania však ignorovali tieto zákony, pretože veci vlastnej viery považovali za dôležitejšie. Keby totiž boli tak slabošskí, tak povoľní, tak zmäkčilí, tak zodpovední a tak striktne dodržiavajúci zákony, ako súčasní kresťania, nijaké kresťanstvo by tu dnes nebolo, pretože by ho udusil teror vtedajších vládcov a ich zákony.

Dnes žijeme v inej, kultivovanejšej dobe. Mnohé sa zmenilo a nadobudlo inú formu. Avšak princíp zostáva stále rovnaký! Aj dnes sa bezbožná a ateistická pozemská moc snaží pripraviť kresťanov o niečo, čo je z ich pohľadu esenciálne. Snaží sa ich rozdeliť a poštvať proti sebe.

Avšak dnešní kresťania už nie sú takí, akými boli prví kresťania. Nie sú schopní dôrazne sa postaviť za to, čo považujú za dôležité a ignorovať všetky pozemské zákony a vyhlášky, ktoré im to zakazujú. Dnešní kresťania vo väčšine prípadov nepoznávajú vlkov v rúchu baránka, ktorí im hovoria o zodpovednosti, avšak za oponou boja s pandémiou zavádzajú nový svetový poriadok totálnej kontroly obyvateľstva. Zlo sa skrylo pod masku dobra a pod zámienkou dobra spoločnosti a boja s pandémiou inštaluje princípy zla, ktoré by inak boli pre ľudí neprijateľné.

Pre dobro spoločnosti a pre konečné víťazstvo nad covidom to však ľudia akceptujú. Akceptujú princíp donucovania, vydierania, nátlaku, šikanovania, terorizovania, segregácie a ustavičného kontrolovania všade, kde sa len pohnete. Pod mantrou dobra pre spoločnosť sa inštaluje nová totalita a nový moderný systém absolútnej kontroly obyvateľstva, spojený s fašizáciou spoločnosti a nevraživosťou, až nenávisťou jedných voči druhým.

A predstavení cirkví spia, nepoznávajúc zlo pod masku dobra. Nepoznávajú nových uzurpátorov a nových nerónov, aj keď sa ich žiadosti o prístup všetkých kresťanov k pobožnostiam stretávajú s rovnakým úspechom, akoby o to prosili prví kresťania rímskeho cisára Nera.

Ale prví kresťania mali silu, mali guráž a presvedčenie skutočnej viery. A túto silu, guráž a odhodlanosť presvedčenia mala ešte aj takzvaná „podzemná cirkev“ za čias komunistickej totality, ktorá vyvíjala rozličné aktivity, aj napriek komunistickému zákazu a komunistickým zákonom, ktoré za to hrozili tvrdými trestami.

Dnes však vládne vo vysokej cirkevnej hierarchii iba slabosť, spoločenská korektnosť a kolaborácia s nastupujúcom totalitným systémom absolútnej kontroly obyvateľstva. Dnes chýba vysokej cirkevnej hierarchii nekompromisnosť hlasu Jána Krstiteľa, uprednostňujúceho veci božské pred vecami ľudskými. Dnes cirkvi dovolia, aby hlavný hygienik a minister zdravotníctva rozhodovali vo veciach viery. Dnes sa cirkvi korektne a zodpovedne skláňajú pred nariadeniami kadejakých neznabohov a takzvaných odborníkov namiesto toho, aby nekompromisne bojovali za práva veriacich. Dnes sa cirkvi samé stávajú súčasťou tejto mašinérie a pred bránami kostolov „zodpovedne“ segregujú vlastných veriacich, hoci napríklad v obchodoch to už všetci dávno ignorujú. A keby biskupom hlavný hygienik prikázal, aby zapracovali do svojej vierouky dogmu, že aj do neba budú môcť vstupovať len trikrát očkovaní, urobili by to, pretože sú „zodpovední“ a majú neustále na zreteli len „dobro“ spoločnosti. Na príkaz hlavného hygienika by boli schopní vyhlásiť, že pravý kresťan je len kresťan trikrát očkovaný a ostatní pôjdu do pekla.

Ako je možné, že rádoví veriaci ešte dôverujú takejto takémuto cirkevnému vedeniu? Ako je možné, že nevnímajú, že niečo nieje v poriadku? Veď predsa múdre úslovie hovorí, že máme dôverovať, ale preverovať! Ak však iba dôverujeme, ale nepreverujeme, je naša dôvera slepá!

A ak sú aj cirkevní vodcovia slepí, pretože nedokážu a nie sú schopní vnímať zlo, ktoré sa do spoločnosti pretláča pod zámienkou boja s pandémiou, potom sú slepé obe strany. Aj cirkevná vrchnosť aj veriaci, ktorí jej slepo dôverujú. Keď však slepí vedú slepých, všetci spoločne kráčajú do priepasti.

V dobe, kedy vedenie cirkví kolaboruje s novou totalitou je preto nevyhnutné začať dôverovať niečomu inému. Je nevyhnutné začať dôverovať vlastnému svedomiu a jeho hlasu. Je nevyhnutné dôverovať vlastnému citu, prostredníctvom ktorého sa v nás ozýva hlas nášho svedomia. Ak sme sa totiž doteraz spoliehali na hlas ľudí teologicky vzdelaných a stojacich na vysokých priečkach cirkevnej hierarchie, v dnešnej dobe ich zrady, zmäkčilosti, slabosti, povoľnosti a kolaborácie so zlom niet inej cesty, ako načúvať Pánovmu hlasu v sebe, ozývajúcemu sa prostredníctvom citových impulzov nášho svedomia. Ak sa k tomu neschopíme, v našej slepej dôvere v slepých a nehodných vodcov budeme kráčať cestou do priepasti. Všetko to, čo sa v súčasnosti v cirkvi deje nám totiž jasne ukazuje, že dozrel čas na plné duchovné osamostatnenie sa a prebratie plnej duchovnej zodpovednosti za seba samých.

Nie teda nekonečná a poslušnosť systému totálnej kontroly obyvateľstva, inštalovanému pod zámienkou boja s pandémiou, ale odpor voči zlu a novému typu totality. Tento tak prepotrebný odpor sa však žiaľ nešíri z najvyššej cirkevnej hierarchie, ale našťastie nájdu sa jednotlivci, odvážni kňazi, i keď ich nie je mnoho, ktorí ako za čias komunistickej totality slúžia pobožnosti pre všetkých veriacich bez rozdielu. Títo kňazi sa odmietajú stať súčasťou segregačnej totality a rozdeľovania ľudí, pretože vnímajú, že sa je treba proti tomu postaviť a ignorovať takéto vyhlášky a nariadenia presne tak, ako by to so stopercentnou istotou urobili prví kresťania. Lebo ak sa bude zlu neustále ustupovať, a nie len v tejto oblasti, ale vo všetkých oblastiach života spoločnosti, bude zlo naberať na sile a smelosti, až nám nakoniec nedovolí úplne nič. Ani voľne dýchať, čo sa aj naozaj deje.

A ak si niekto myslí, že svitá na lepšie časy, pretože pandemické opatrenia sa začínajú uvoľňovať, je na veľkom omyle. Ide totiž o systém: dva kroky vpred a jeden vzad. Cez leto nechajú obyvateľstvo trochu vydýchnuť a na jeseň už minister zdravotníctva avizoval ďalší úder koronavírusu, ktorý bude doprevádzaný ďalším uťahovaním skrutiek. A tak sa to bude diať až dovtedy, kým mnohé nenormálne a slobodu obmedzujúce nariadenia neprejdú do nového normálu. Do nového svetového poriadku, fungujúceho na úplne iných princípoch, než fungoval svet pred pandémiou. Staré zlaté časy sa už nikdy nemajú vrátiť. Prvou lastovičkou tohto nového normálu je rozhodnutie nízko rozpočtovej leteckej spoločnosti Ryanair, že nosenie rúšok v jej lietadlách bude už trvalé. A to sa bude týkať i covid pasov, a tak ďalej. Preto je treba proti tomu všade a neustále bojovať, alebo v tichosti ignorovať všetky nariadenia, smerujúce k zavádzaniu nového normálu.

v spolupráci s » smeromkzivotu.blogspot.com/...

 Blog
Komentuj
 
 fotka
vreskot000  17. 2. 2022 15:59
ano. jediná nevýhoda, prečo manipulu s cirkvou je napojenosť na tok peňazí. a kedže každá cirkev je nutne závislá od štátu, ústupky robiť musí. nemá na výber. rozdiel v tom, čo píšeš je ten, že dnes sa do popredia dostáva otázka, či pastieri pasú svoje stádo, alebo pasú samých seba. poprípade či sú ochotní sa skláňať nielen pred Bo hom, ale pred občianskou vrchonosťou, ktorá je schopná z veriacich, z cirkví, duchovných si robiť trhací kalendár ospravelňujúc si vlastnú neschopnosť. Ako hovorí biblia, ani výška, ani šírka, ni nijaká mohutnosť ma nemôže odlúčiť od Božej lásky. A prejav božej lásky spočíva, ako som to písal v mojom dnešnom článku, ak chceš prečítaj si, v prejavoch viery. náš problém je jeden. že my ako veriaci nedokážeme vzdorovať a odporovať, pretože sme naučení poslúchať a podriaďovať sa. V cirkví akejkoľvek denominácie musia byť predovšetkým schopní stratégovia, a nie nešťastní tragédi, ktorí pod rúškom kresťanskej lásky sú ochotní nastaviť líce svojmu nepriateľovi, odvolávajúci sa na posvätné state biblie, pričom tento kontext je absolútne nepochopený.
na druhej strane aj cirkev si musí nutne uvedomiť, že nastala nová doba myslenia a obrody, kedy ako spomínam, aj v blogoch, aj statusoch, Pán prichádza ,a je otázkou času, kedy sa niečo takéto nutne prejaví v myslení spoločnosti ako takej. Nejde tu o obrodu ducha, tú chceli vykonať aj ľudia vyznávajúce ne jaké choré izmy, ale o to, ako píšem že nastáva druhý príchod Pána ako apokalyptická udalosť, ktorú si nik jednak v cirkevnej hierarchie samozrejme neuvedomuje, pretože by sa správali úplne inak. ľudí netre ba len akosi "povzbudzovať" ale treba aj pripomínať, že sa pravdepodobne napĺňajú znaky časov, ktoré sprevádzajú druhý príchod Pána. avšak aj v cirkvi žiaľ, rozmýšľajú dosť materialisticky, pretože aj vnútorné myslenie cirkvi je viac menej založené na princípe, že sv. omšu vykonám, plat dostanem, a či tam príde dvadsať ľudí, alebo dvesto je mi to jedno. V tomto považujem za slabosť cirkvi, ktorým nad principiálnymi otázkami nezáleží. Ale vidíš to aj v iných odvetviach. v časoch, kedy napríklad bola preukázateľná napríklad chrípková epidémia, niekde boli zatvorené školy, niekde nie. teraz sú mesiace zatvorené školy a prebieha online vyučovanie, a zrazu to nikomu nevadí. nutne sa musíme naučiť inak prejavovať vieru, aby sme boli aj v nútorne vysporiadaný a nie ako človek, ktorý neustále s niečím bojuje, vnútorne zápasí.
Napíš svoj komentár