Na raňajky si dám ovsenú kašu, dúfam že ešte máme mlieko.
Je 2:43 ráno a som na planéte zem.
Miliardy svetelných rokov od nás sú miliardy planét a hviezd, ktoré stále obiehajú, stále horia, stále existujú. Práve teraz tam sú, je možné tam byť, je možné to vidieť.
Práve teraz niekto zakopal v lese svoju obeť.
Práve teraz niekto v tajnosti rokuje o udalostiach, o ktorých sa nikto nedozvie ďalších 200 rokov.
Ja zaspávam.
Na ničom v skutočnosti nezáleží. Na všetkom záleží. Nič nie je skutočné. Všetko je skutočné. Boh. Nebo. Peklo. Kresťanstvo. Budhizmus. Nedualita. Absurdizmus. Nihilizmus. Krevetový koktail. Počul som to všetko snáď tisíc krát.
Je 2:44 a ja neviem zaspať.
Moralita. Kariéra. Budúcnosť. Empatia. Sebavedomie. Nekonečno možností, nekonečne veľa interpretácií. Jeden život. Na ničom nezáleží.
Mám nastavený budík?
Je 3̶̡̧̜̬̭͉͍̙́̀̈̌̏͌̈́̈́̅͂̌͂̌̊̌͆̚͘̕͝͠͝ͅ7̶̥̀4̴̯̱̱̜͍̘̬̙̼̣̞͚͊̆͗̇͜͝7̴̤̙̋̂̍̒̆̌:̴̡̟̣͔͇͉͐̍̑7̶̙͎̑͐̎̓3̶͍̗̙̞̈̈́̀͌͗͐͛͘͜͝8̷̡͉̬̥͈͙̦̹͉̹̬͔͔̘̰̥̞̫͆͐̐͐̂̉̆̓̃̓̈́͐͋͐̀͒́̕͝͝͝5̴̩̝͓͚͕̙̰͓͓̗̹̦͕̞͛͊͒̽͐̎̃́̿̐͂̄̀͘̕͝͝ͅ9̴̯͈̤̠̬̠̱̞̝̪̽̉̊̔̒̂͂͒͌̃̒͘͜
Smrť. Smrť. Smrť. Smrť. Smrť.
Po smrti nič nie je.
Nie som reálny.
Neexistujem.
Je 3:12 a stojím v chodbe. Prešlapujem z nohy na nohu.
Tento krát je to silnejšie než obvykle.
Existujem.
Všade je tma.
Slnko je stále tam. Stále horí.
O pár hodín vstávam do práce.
Na raňajky si dám ovsenú kašu.
Jedného dňa zomriem, no teraz to už neznie tak desivo.
Som skutočná osoba so skutočným menom a skutočnými ambíciami.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.