Je 2:43 ráno a je tma.

Slnko je stále tam, len ho nevidno.

Je 2:43 ráno a ja zaspávam.

No niekde inde práve umiera dieťa.

Na raňajky si dám ovsenú kašu, dúfam že ešte máme mlieko.

Je 2:43 ráno a som na planéte zem.

Miliardy svetelných rokov od nás sú miliardy planét a hviezd, ktoré stále obiehajú, stále horia, stále existujú. Práve teraz tam sú, je možné tam byť, je možné to vidieť.

Práve teraz niekto zakopal v lese svoju obeť. 

Práve teraz niekto v tajnosti rokuje o udalostiach, o ktorých sa nikto nedozvie ďalších 200 rokov.

Ja zaspávam.

Na ničom v skutočnosti nezáleží. Na všetkom záleží. Nič nie je skutočné. Všetko je skutočné. Boh. Nebo. Peklo. Kresťanstvo. Budhizmus. Nedualita. Absurdizmus. Nihilizmus. Krevetový koktail. Počul som to všetko snáď tisíc krát. 

Je 2:44 a ja neviem zaspať. 

Moralita. Kariéra. Budúcnosť. Empatia. Sebavedomie. Nekonečno možností, nekonečne veľa interpretácií. Jeden život. Na ničom nezáleží.

Mám nastavený budík?

Je 3̶̡̧̜̬̭͉͍̙́̀̈̌̏͌̈́̈́̅͂̌͂̌̊̌͆̚͘̕͝͠͝ͅ7̶̥̀4̴̯̱̱̜͍̘̬̙̼̣̞͚͊̆͗̇͜͝7̴̤̙̋̂̍̒̆̌:̴̡̟̣͔͇͉͐̍̑7̶̙͎̑͐̎̓3̶͍̗̙̞̈̈́̀͌͗͐͛͘͜͝8̷̡͉̬̥͈͙̦̹͉̹̬͔͔̘̰̥̞̫͆͐̐͐̂̉̆̓̃̓̈́͐͋͐̀͒́̕͝͝͝5̴̩̝͓͚͕̙̰͓͓̗̹̦͕̞͛͊͒̽͐̎̃́̿̐͂̄̀͘̕͝͝ͅ9̴̯͈̤̠̬̠̱̞̝̪̽̉̊̔̒̂͂͒͌̃̒͘͜

Smrť. Smrť. Smrť. Smrť. Smrť.

Po smrti nič nie je.

Nie som reálny.

Neexistujem.

Je 3:12 a stojím v chodbe. Prešlapujem z nohy na nohu.

Tento krát je to silnejšie než obvykle. 

Existujem.

Všade je tma.

Slnko je stále tam. Stále horí.

O pár hodín vstávam do práce.

Na raňajky si dám ovsenú kašu.

Jedného dňa zomriem, no teraz to už neznie tak desivo.

Som skutočná osoba so skutočným menom a skutočnými ambíciami.

Je 3:13 a zaspávam.

Niekde práve umiera niekomu mama. 

Niekde sa práve niekto prvý krát zamiloval.

Slnko je stále tam. Horí.

Za pár hodín vstávam do práce.

 Pseudoblog
Komentuj
Napíš svoj komentár