K čomu konkrétne došlo na poľskej strane západných Tatier?
Turisti vystupovali na vrch Giewont, ktorý je pre Poliakov akýmsi pútnickým miestom. Na jeho vrchole stojí veľký 15 metrový železný kríž a cesta k nemu je lemovaná železnými reťazami, ktorých sa pridržiavajú ľudia, stúpajúci na vrchol. V búrke sa však táto cesta stala pre desiatky turistov doslova pascou bez možnosti úniku, pretože blesk udrel priamo do kríža a jeho sila bola zvedená do železných reťazí. Štyria ľudia zahynuli okamžite a 157 ich bolo druhotne zasiahnutých bleskom. V piatok popoludní, čiže o deň neskôr, bolo ešte v nemocniciach hospitalizovaných 34 ľudí s ťažším stavom a traja boli nezvestní.
Toľko v stručnosti k nedávnej tragickej udalosti, ktorá však v sebe zároveň nesie priam desivú symboliku a je výstrahou pre celé ľudstvo.
Skôr ale, ako prejdeme k objasňovaniu týchto skutočností treba vedieť, že mnohé z toho, čo sa okolo nás deje, v sebe skrýva hlbokú symboliku a hlboké posolstvo. Lebo je naivným ten, kto si myslí, že žijeme vo svete náhodného diania. Naopak, žijeme vo svete zákonitého diania, ibaže ľudia sú vo všeobecnosti tak egocentricky upriamení iba na svoje vlastné ciele, túžby a žiadosti, že fungovanie týchto zákonitostí nevnímajú a preto ani nevidia, čo im chcú svojou vlastnou rečou povedať a sprostredkovať. Na čo ich chcú upozorniť a pred čím ich chcú varovať. Mali by sme preto konečne otvoriť oči a oveľa pozornejšie vnímať bezprostredné udalosti okolo nás a učiť sa dešifrovať ich posolstvá.
To je však žiaľ pre človeka dnešnej doby, zahľadeného do obrazoviek počítačov, mobilov, tabletov, televízorov a so sluchátkami na ušiach veľmi ťažké, ak nie priam nemožné. Ľudia žijú v svojom vlastnom svete kultúry, hudby, filmov, literatúry, internetu, či rozhlasového vysielania, a preto nie sú vôbec schopní vnímať symbolickú reč zákonov univerza, fungujúcich v okolitom dianí.
A preto budú možno prekvapení, možno zhrození a možno až pobúrení z toho, čo sa teraz dozvedia práve v súvislosti so symbolikou nedávnej tragédie na poľskej strane Tatier. Ale to posolstvo je tak závažné, že o ňom nie je možné mlčať!
Ide o posolstvo duchovné, pretože kríž na hore Giewont je symbolom duchovnosti kresťanstva. Kresťanstva súhrnne ako takého, nech už ide o katolíkov, evanjelikov, alebo pravoslávnych. No a práve do tohto symbolu kresťanstva udrel blesk, a ten bol následne odvedený do reťazí, lemujúcich cestu k nemu, čo malo za následok 157 zranených a smrť štyroch osôb.
Zo symbolu spásy zasiahla skaza všetkých, čo k nemu kráčali! Toto je priam neuveriteľné posolstvo, sprostredkované ľuďom zákonmi univerza. Je to mimoriadne drsné upozornenie na to, že v rámci kresťanstva nie je čosi zásadného v poriadku! Že prostredníctvom toho, v čom kresťania vidia spásu, k ním naopak prichádza zničenie! Toto nám naznačujú zákony univerza, ktoré sú vždy iba poslušnými vykonávateľmi Vôle Najvyššieho, a my sa teraz pokúsme ich symboliku detailnejšie dešifrovať.
Kríž je v kresťanstve symbolom presvedčenia, že Ježiš Kristus prišiel na zem preto, aby zomrel na kríži a svojou smrťou a zmŕtvychvstaním spasil svet. Preto sa pre kresťanov stal kríž symbolom spásy.
Ale v skutočnosti tomu tak nie je a nikdy nebolo! V skutočnosti nie je kríž vôbec symbolom spásy, ale symbolom surovej vraždy Božieho Syna, ktorého smrť nebola Stvoriteľom chcená! Lebo Ježiš neprišiel zomrieť na kríži!
Ježiš prišiel od Stvoriteľa preto, aby ľuďom priniesol jeho Posolstvo! Posolstvo lásky! Posolstvo správneho a bohumilého života človeka vo stvorení! Posolstvo, najčistejším spôsobom ukazujúce Vôľu Stvoriteľa vo vzťahu k človeku. Vo vzťahu k tomu, ako má myslieť, hovoriť a konať, aby bol pozemsky šťastný a po svojej smrti spasený.
Jedine kvôli sprostredkovaniu tohto Posolstva prišiel Ježiš na zem! Lebo jedine v živote a v myslení v súlade s ním sa pre každého z nás skrýva spása!
V temnote zeme sa však Posolstvo Svetla, vytrhávajúce ľudí zo spárov temnoty a ukazujúce opäť jasne cestu k Svetlu, stretlo s prirodzenou nenávisťou temnoty voči všetkému svetlému. A nenávisť temnoty a jej prisluhovačov sa usilovala o fyzickú likvidáciu Posla zo Svetla, a tým o elimináciu jeho svetlého Posolstva, ktoré sa začínalo šíriť po zemi. A preto bol Ježiš temnom neustále prenasledovaný a nakoniec dohnaný k ceste utrpenia a k smrti na kríži.
Jeho smrť však chcelo temno a nie Boh! Stvoriteľ neposlal na zem svojho Syna, aby ho zavraždili! Poslal ho k svojim nájomníkom na planéte Zem, aby im ukázal svoju Vôľu. Vôľu Majiteľa všetkého, v ktorej dodržiavaní a rešpektovaní spočíva jediná cesta človeka k spáse.
Nájomníci Zeme sa však zlovoľne obrátili proti jeho Vôli a proti jeho Synovi a zavraždili ho! A vo svojej slepej sebestrednosti, v sebapreceňovaní, a tiež vo svojej snahe o seba ospravedlnenie, urobili z tejto vraždy, ktorá bola v skutočnosti vzburou proti Stvoriteľovi, jeho spasiteľský zámer. Vražda Syna Božieho má byť teda akousi zmiernou obetou. Má byť zmierením ľudstva so Stvoriteľom.
Avšak len v najšialenejšej logike je možné usilovať o zmierenie s niekým tak, že mu zavraždíte jeho syna! Tento čin ľudstvo vôbec nezmieril so Stvoriteľom! Týmto činom naopak na seba uvalilo obrovskú vinu!
Lebo Krista, ktorý prišiel na zem z lásky k ľuďom, aby im priniesol Posolstvo od ich nebeského Otca, ktorého plnenie pre nich predstavuje jedinú cestu k spáse, tohto nevinného Krista vrátili ľudia nazad jeho Otcovi zmučeného a surovo zavraždeného. A svoj do neba volajúci zločin ešte dones považujú za akt zmierenia s Pánom. Za akt zmiernej obety! A na tomto zvrátenom a falošnom presvedčení postavili svoje náboženstvo a svoje vnímanie spásy. Preto je symbol kresťanského kríža dodnes vnímaný, ako symbol spásy.
Avšak v očiach Pána je to naopak len symbol surovej vraždy jeho nevinného Syna! A práve preto do tohto symbolu vraždy v Tatrách udrel blesk, aby sa nad tým ľudia konečne zamysleli. Aby si uvedomili, že spása nespočíva v Kristovej smrti na kríži, ale jedine v živote podľa jeho Posolstva, kvôli hlásaniu ktorého bol nenávistne pribitý na kríž.
Dogmatická viera v zmiernu obetu Krista na kríži predstavuje železné reťaze, ktoré spútavajú duše veriacich, naivne a bez premýšľania prijímajúcich to mylné a falošné, čo je im cirkvami predkladané. A práve preto, že kríž nie je symbolom spásy, ale symbolom vraždy, udrel do neho blesk a bol rozvedený do pomyselných reťazí železných dogiem, čím zasiahol všetkých, ktorí sa ich v klamlivej viere pridržiavajú. A turisti, čo zomreli, ale aj tí, čo utrpeli rôzne zranenia, sú symbolom duchovnej vražednosti viery vo falošnú spásu, v ktorej svet uviazol. V tomto tkvie podstata toho, čo nám bolo tlmočené nešťastím v Tarách.
Jednou vecou totiž je, ako svoju cestu k spáse vnímajú ľudia vo svojich pomýlených predstavách a druhou vecou je, ako je to videné zhora, to jest samotným Stvoriteľom. A Stvoriteľ dal prostredníctvom svojich verných služobníkov, spravujúcich prírodné dianie kresťanskému svetu jasne najavo, že ich predstava spásy je falošná a nesprávna! Že sú to len životu nebezpečné, železné dogmy, spútavajúce ľudské duše v ich vzostupe. Že spása nespočíva v ničom inom, iba v živote v súlade s učením Krista, ktoré reprezentuje Vôľu jeho Otca.
Na tieto mimoriadne závažné veci je náš svet už dávno upozorňovaný, ale bezvýsledne. Ignorovanie Pravdy však nie je možné trvalo, a preto žiaľ, prichádza na rad oveľa tvrdšia rétorika. Snažme sa preto konečne pochopiť skutočnú Pravdu a snažme sa zariadiť podľa nej, pretože sa blíži doba, v ktorej bude Pán a jeho služobníci, spravujúci prírodné dianie, pomýlené ľudstvo veľmi bolestivo smerovať k jej pochopeniu. A zároveň k životu v súlade s ňou.
Človeče, nekráčaj slepo vlastným bytím! Vedz, že mnohé z toho, čo sa deje okolo teba je symbolikou, a tá sa ťa snaží nasmerovať na správnu cestu. Uč sa to vnímať, uč sa to poznávať a uč sa to chápať! Neži ako slepý, aby ťa z tvojej slepoty nemuseli bolestivo prebúdzať údery bleskov v očistných búrkach, ktoré sa blížia k zemi, a v ktorých môžeš aj duchovne zahynúť, ak sa neprebudíš!
Nad Tatrou sa blýska! Hromy divo bijú!
Do hluchoty duší a sŕdc bijú blesky hnevu Hospodina, aby oslobodili ľudského ducha, spútaného železnými reťazami falošnej viery, a on mohol začať slobodný a voľný radostne stúpať k Svetlu!
PS. Tento článok nie je zneužitím nešťastia v Tatrách! Naopak! Je snahou o to, aby jeho obete neboli zbytočné! Snahou o to, aby to celé v tichosti neupadlo do zabudnutia, a aby z tohto istého dôvodu nemuselo dôjsť k ďalším podobným nešťastiam.
» kusvetlu.blog.cz/... v spolupráci s M.Š.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
pershing363
23. 9.sept. 2019 23:42
Zakladnym problem bolo, ze sli na turu uz neskoro. Ono ludia co sa tomu venuju tvrdia, ze v burkovych mesiacoch, jun, jul,august, ze sa na tury chodia od velmi skoreho rana. Skratka aby okolo obeda, v skorom poobedi, bol clovek uz dole. Lebo burky sa vacsinou tvoria v poobednych hodinach. Aj ked tato udalost je smutna, hory treba respektovat a nie ich podcenovat.
2
ine je to teraz v septembri, teraz uz po ochladeni su burky velmi ojedinele, no v letnych mesiacoch to plati, ako som pisal.
3
popieraš všetko čo sa píše v písme svätom...nezavádzaj, nekonšpiruj a zbytočne neodrádzaj aj ten zbytok verných od Ježiša Krista, ktorý skutočne sa za nás všetkých obetoval, lebo to bola vôľa Jeho Otca...
4
a keď blesk udrel do dankovho stožiara, tak je v tom aká symbolika?
a keď niekoho zabilo na ceste späť od Kríža, tak to znamená, že pánbožko chcel aby tam zostal a nešiel dolu?
a keď niekoho zabilo na ceste späť od Kríža, tak to znamená, že pánbožko chcel aby tam zostal a nešiel dolu?
7
@marcello1111 on bol umuceny, zavrazdeny.. a dlho si nepozil, ked odisiel na druhy svet, to bola ako co za vyhra?
8
jajaj mahmut, zase si prekrútil a dal do podobnosti niečo, čo vôbec nesúvisí s duchovným životom. Možno by ti prospelo, keby si sa nonstop nezamýšľal nad niečím takýmto, ale možno trochu sa zaoberal aj tým, čo je vo svete, a to ti hovorím v dobrom, pretože mi nedá nezareagovať na tvoje bludy. Lafizig bloger ti napísal veľmi dobre. Nechcem ho v nijakom momente dopĺňať, ale píšeš zase nezmysly. Na mnohých miestach sa nachádza kríž ako symbol kresťanstva, ktorí ľudia celkom prirodzene vo svojej viere a bázne osadili kdesi do vrchu. Ty nikdy nevieš prečo to tak je. je možné napríklad, nechcem si vymýšľať, ale je možné, že niekto ho osadil práve z úcty, kôli tomu, že možno kdesi zablúdil, nenašiel smer, a vďaka akejsi zhode okolností sa dostal na správnu cestu, pretože inak by mu hrozil koniec. možno by ho nenašli živého. Tatry ako naše veľhory majú celkom isto aj nevyznačené trasy, a niekto kto nepozná terén, takých je pravdepodobne väčšina by celkom ľahko mohla zablúdiť, a keď sa to stane, človeku neostáva nič vo svojich silách, len sa spoľahnúť na Boha. Pripúšťam, že umiestniť možno veľký kovový predmet v tvare Kríža (na ktorom zomrel Pán Ježiš za našu spásu) nie je možno najlepšie riešenie kdesi na skale, kde vodivosť a pravdepodobnosť azda ničivého zásahu pre človek možno s následkami toho najhoršieho nie je najsprávnejšie riešenie, ale toto konkrétne je zas urážka pre kresťanov, ktorí si uctievajú kríž.
Izaiáš prorok predsa hovorí, dávno pred príchodom Ježiša na svet, Pán dovolil zdrviť svojho služobníka slabosťou; keď dá svoj život na zmiernu obetu, uvidí ďaleké potomstvo a jeho ruka úspešne vykoná Pánovu vôľu. Po útrapách svojej duše uvidí svetlo a nasýti sa poznaním. Boh hovorí: Môj spravodlivý služobník ospravedlní mnohých a sám ponesie ich viny. Celkom isto tieto slová proroka Izaiáša sú odkazom pre osobu Ježiša Krista, prirodzene ako druhú božskú osobu. uvádzať v tvojom článku, že symbol kríža v očiach BOha Otca, ktorý poslal Syna Ježiša na svet je symbol vraždy je vysoko neodborné, a navyše nebiblické. Čiže z toho mi vychádza, že zas zavádzaš.
Neviem či poznáš príbeh konštantína, ako píšem voľne, nechcem nejako strašne odborne, kedy dioklecián tvrdo prenasleduje kresťanov. Tento odstavec, čo ti napíšem, som skopíroval z jednej stránky, práve preto, aby som sa vyjadril odborne, čo najlepšie, pretože sa jedná o fakty, a nie to, čo ti možno nejakými rečami opíšem, Konštantín prekročil Alpy a s armádou o počte 25 tisíc vojakov postupoval na Rím. Maxentius mal obrovskú presilu. Jeho armáda sa skladala z vyše 100 tisíc vojakov. Bol si taký istý svojím víťazstvom, že sa neopevnil v Ríme, ale vyšiel pred brány mesta. Tesne pred bitkou sa však odohrala zvláštna udalosť. Konštantín ju neskôr sám vyrozprával historikovi Eusébiusovi. Stalo sa toto: Keď sa Konštantín modlil, objavilo sa na nebi znamenie. Na západajúcom Slnku sa mu ukázal svetlom vytvorený kríž a on počul hlas: „V tomto znamení zvíťazíš!“ Konštantín neváhal a dal na zástavy každého oddielu upevniť Kristov znak. Onedlho došlo ku krátkej, ale zúrivej bitke na Milvijskom moste. Vojsko Konštantína prekvapivo zvíťazilo a Maxentius sa utopil v rieke Tiber. Nový cisár bez váhania pripísal toto veľkolepé víťazstvo kresťanskému Bohu. Hneď začal odstraňovať všetky prenasledovania, ktorými boli kresťania doposiaľ ničení.
Čo mi na toto povieš? Neviem, lebo domnievam sa, že tvoja, a tak isto aj iných jednostranná zaujatosť je celkom isto mylná, a nevedie na správnu cestu. Tu ani nejde o to, či v Písme sa nachádzajú nejaké alegorické narážky napríklad na to, čo sa udeje možno v budúcnosti, alebo nejaké prírodné a iné nešťastia si vieme možno vysvetliť, alebo nevieme vysvetliť napríklad podrobnejším skúmaním biblie, či to niečo môže súvisieť, ale to, či pristupuješ k tomu predovšetkým s vierou, to je základ duchovného bádania, a taktiež nezanedbateľné miesto má aj logika, kritické myslenie, čo mnohým chýba, konštruktívna kritika a podobne. Vo filozofii som sa učil, že sú 4 fázy vedeckého výskumu, a síce intuícia, analýzy, syntéza a vymenovanie. Bez týchto znakov sa totiž ani v metodike štúdia biblie nepohneš nikam. Lenže hovoriť, že niekto trpel preto, lebo si uctieva kríž, a chcel uvidieť symbol kríža kdesi na hore, vrchu, na x vyvýšených miestach sa nachádza symbol kríža je veľmi scestné. Pretože jestvujú aj rokliny, prepadliská, v ktorých isto mnohí po svete zahynuli, ale taktiež mnohí cez to bezpečne prešli. Nechcem teraz v tomto hľadať alegóriu nejakého pekla, ako hlboká roklina, priepasť, nejaká ničota, zánik, a podobne, ale keby som to vážne chcel pripodobniť, isto je to scestné. Nanájvyš by som tvrdil, že v nejakom nečase, kde hrozí nebezpečenstvo, a v Tatrách sa mení počase dosť často cez deň, nie je vhodné, správne absolvovať túru. isto ak boli kresťania, a nedbali na predpovede počasia, ktoré ich pred niečím varovalo, konali nerozumne, pretože nik im tam nekázal ísť. Možno lepšie by bolo, ak by videli, že je zlé nepriaznivé počasie, ak by si skupina možno pozrela nejaký dokument v televízii, na internete o tatrách, o danom mieste, te lokalite, ktorá možno nie je bezpečná, dá sa zvládnuť, ale z hľadiska ohrozenia života, neskúsenosti by nebolo vhodné absolvovať turistiku. Ja v tom nevidím akýsi boží zásah. Nezmysel. Je veľmi smutné, že opätovne jednostranne hodnotíš takto niečo, v čom sa kategoricky mýliš.
Izaiáš prorok predsa hovorí, dávno pred príchodom Ježiša na svet, Pán dovolil zdrviť svojho služobníka slabosťou; keď dá svoj život na zmiernu obetu, uvidí ďaleké potomstvo a jeho ruka úspešne vykoná Pánovu vôľu. Po útrapách svojej duše uvidí svetlo a nasýti sa poznaním. Boh hovorí: Môj spravodlivý služobník ospravedlní mnohých a sám ponesie ich viny. Celkom isto tieto slová proroka Izaiáša sú odkazom pre osobu Ježiša Krista, prirodzene ako druhú božskú osobu. uvádzať v tvojom článku, že symbol kríža v očiach BOha Otca, ktorý poslal Syna Ježiša na svet je symbol vraždy je vysoko neodborné, a navyše nebiblické. Čiže z toho mi vychádza, že zas zavádzaš.
Neviem či poznáš príbeh konštantína, ako píšem voľne, nechcem nejako strašne odborne, kedy dioklecián tvrdo prenasleduje kresťanov. Tento odstavec, čo ti napíšem, som skopíroval z jednej stránky, práve preto, aby som sa vyjadril odborne, čo najlepšie, pretože sa jedná o fakty, a nie to, čo ti možno nejakými rečami opíšem, Konštantín prekročil Alpy a s armádou o počte 25 tisíc vojakov postupoval na Rím. Maxentius mal obrovskú presilu. Jeho armáda sa skladala z vyše 100 tisíc vojakov. Bol si taký istý svojím víťazstvom, že sa neopevnil v Ríme, ale vyšiel pred brány mesta. Tesne pred bitkou sa však odohrala zvláštna udalosť. Konštantín ju neskôr sám vyrozprával historikovi Eusébiusovi. Stalo sa toto: Keď sa Konštantín modlil, objavilo sa na nebi znamenie. Na západajúcom Slnku sa mu ukázal svetlom vytvorený kríž a on počul hlas: „V tomto znamení zvíťazíš!“ Konštantín neváhal a dal na zástavy každého oddielu upevniť Kristov znak. Onedlho došlo ku krátkej, ale zúrivej bitke na Milvijskom moste. Vojsko Konštantína prekvapivo zvíťazilo a Maxentius sa utopil v rieke Tiber. Nový cisár bez váhania pripísal toto veľkolepé víťazstvo kresťanskému Bohu. Hneď začal odstraňovať všetky prenasledovania, ktorými boli kresťania doposiaľ ničení.
Čo mi na toto povieš? Neviem, lebo domnievam sa, že tvoja, a tak isto aj iných jednostranná zaujatosť je celkom isto mylná, a nevedie na správnu cestu. Tu ani nejde o to, či v Písme sa nachádzajú nejaké alegorické narážky napríklad na to, čo sa udeje možno v budúcnosti, alebo nejaké prírodné a iné nešťastia si vieme možno vysvetliť, alebo nevieme vysvetliť napríklad podrobnejším skúmaním biblie, či to niečo môže súvisieť, ale to, či pristupuješ k tomu predovšetkým s vierou, to je základ duchovného bádania, a taktiež nezanedbateľné miesto má aj logika, kritické myslenie, čo mnohým chýba, konštruktívna kritika a podobne. Vo filozofii som sa učil, že sú 4 fázy vedeckého výskumu, a síce intuícia, analýzy, syntéza a vymenovanie. Bez týchto znakov sa totiž ani v metodike štúdia biblie nepohneš nikam. Lenže hovoriť, že niekto trpel preto, lebo si uctieva kríž, a chcel uvidieť symbol kríža kdesi na hore, vrchu, na x vyvýšených miestach sa nachádza symbol kríža je veľmi scestné. Pretože jestvujú aj rokliny, prepadliská, v ktorých isto mnohí po svete zahynuli, ale taktiež mnohí cez to bezpečne prešli. Nechcem teraz v tomto hľadať alegóriu nejakého pekla, ako hlboká roklina, priepasť, nejaká ničota, zánik, a podobne, ale keby som to vážne chcel pripodobniť, isto je to scestné. Nanájvyš by som tvrdil, že v nejakom nečase, kde hrozí nebezpečenstvo, a v Tatrách sa mení počase dosť často cez deň, nie je vhodné, správne absolvovať túru. isto ak boli kresťania, a nedbali na predpovede počasia, ktoré ich pred niečím varovalo, konali nerozumne, pretože nik im tam nekázal ísť. Možno lepšie by bolo, ak by videli, že je zlé nepriaznivé počasie, ak by si skupina možno pozrela nejaký dokument v televízii, na internete o tatrách, o danom mieste, te lokalite, ktorá možno nie je bezpečná, dá sa zvládnuť, ale z hľadiska ohrozenia života, neskúsenosti by nebolo vhodné absolvovať turistiku. Ja v tom nevidím akýsi boží zásah. Nezmysel. Je veľmi smutné, že opätovne jednostranne hodnotíš takto niečo, v čom sa kategoricky mýliš.
Napíš svoj komentár