cítim to jasne keď som vo svojej tmavej kuchyni
keď čítam v obývačke papierové noviny
keď sa v kúpeľni neúprosne točí práčka
som muž bez ženy
no stále je tu šanca
noci, tie mi stále absolútne patria
spisovatelia sú tu pre mňa
moje idoly
moji bratia
keď si nalievam pohár červeného vína
zjavujú sa v predsieni šialení muži
ako perzský básnik Mewlana Rumi
a keď kráčam prázdnym mestom smeje sa mi Pessoa
na jedinom moste cez Váh stretám lady S.
ako vždy jej nežne pohľadím tvár
a šeptom poviem
nie dnes
má na mňa dievča crush, ale nie je jediná
toto bohviekde, táto paródia na mesto, táto dedina mi
ponúka toľko mileniek,
že by ich neukojil ani Čingischán
a jeho družina
držím sa radšej stranou
už dva roky
žijem ako osamelý hrdina
som Robinson bez Piatka
som Tom Hanks bez Wilsna
celá moja Odysea je strikne imaginárna
je pútavá len pokiaľ som ochotný sa ňou zaoberať
a keď ma to prestane baviť
keď sa mi zachce tých fantázií zbaviť
odložím pero a trápim sa 21. storočím
v rámci svojej kasty
zaoberám sa najmä prežitím
a snažím sa predstierať, že som jedným z nich
bože ako ich prevyšujem...
sú ako malé deti
radšej pomlčím
pocit nadradenosti je jednou z mojich najstarších chýb
lenže pretvárka mi uberá vždy tak veľa síl
takže opäť dávam priestor démonom
v noci keď som sám život ani zďaleka nekončí
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár