Sedím na schodoch, sám v tme a s plných síl chytám wifi. Načahujem ruky, dvíham notebook a dúfam, že ten net predsa pôjde. Aká je to chvíľa? Možno nepríjemná, vzhľadom na predošlé udalosti, ale je pamätná. V svojom živote si cením dva druhy zážitkov. Silné a zapamätateľné. Nepomýľte sa, nie je potrebné aby sa prekrývali. Niekedy aj jemná chvíľa, dokáže pohladiť dušu, stačí len mať nastavené senzory na maximum a ovoňať sekundy bežiace okolo. Senzibilita a samostatná tvár mojej duše, áno tvár s ušami, očami, nosom aj chuťovými bunkami, dokáže cítiť čo sa deje. Každý to podľa mňa pozná. Melanchólia, šťastie, maximálny, vyburcovaný smútok.

Raz mi moja kamarátka povedala, zážitok nemusí byť pozitívny, stačí, že je silný. Čím dlhšia doba oddeľuje mňa a hocaký zlý zážitok, tým viac dokážem pochopiť pravdivosť tohto výroku. Učím sa a poznávam, zažívam a skúšam. Vedomosť, že som to dokázal prekonať ma posilňuje a posúva. Nebojím sa spodného bodu môjho dna, no to neznamená, že nemám pred ním rešpekt. Život plynie a prináša oheň, je iba na tebe, či ti zapáli dom, alebo si ním zohreješ večeru. Oheň náš premieňa a spaľuje nepotrebné. Potrebné je však upozornenie, nebuď oheň, ani sa ním nenechaj využívať. Plameňov je dosť na okolo. Vidím, že to okolo mňa tlie, ale viem, že ma niekto stráži.

A tak kráčam a idem ďalej ...

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  28. 4. 2016 19:58
No hotový motivačný rečník!
Napíš svoj komentár