Lebo je ťažko cítiť.
Pocity sa prelievajú...
niet ich ako chytiť.
Chcem ich ukryť,
no ony utekajú..
vzlietnu ku tebe,
krídla nemajú...
a tak sa vrátia naspäť ku mne,
nijak zvlášť zmenené
Aj keby krídla mali,
neprijmeš ich,
sú zranené...
Ale ostávajú vo vnútri,
sú rady keď sa tešíš...
Majú slzy v očiach,
keď ich opúšťaš...
no nechajú Ťa ísť.
Tak ako ich aj ty prepúšťaš.
Vnímajú ťa ako ich jedinú nádej,
tie pocity čisté...
pohladia ti dušu...
aj keď v nej nemajú miesto isté..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár