Sedím tu, dopíjam zvyšok šampanského zmiešaného s detským šampanským, lebo nemám rada čistú chuť vína(šampanského). Pozerám do blba striedavo s pozeraním do počítača. Počúvam pesničku Hear me out od Frou Frou a mám taký čudný akoby zamilovaný pocit, aj keď neviem, na koho by tá ,,láska" mala byť namierená, a to ma privádza do mierneho zúfalstva. Je to ako keby ste so zaviazanými očami ochutnali rôzne jedlá, a jedno vám strašne chutilo, ale už neviete ktoré to bolo, lebo nemáte možnosť si to overiť. Ale, možnože, aj viem o koho ide, a práve preto ma postihuje weltschmerz, mám pocit že realita nikdy nebude taká ako si ju vysnívavam v optimistických okamihoch života, ale ja chcem takú realitu! Teraz sa asi rozrevem a pôjdem pozerať tbbt, lebo v pondelok musím opustiť teplé hniezdočko a ísť o asi 40 kilometrov ďalej, preč od objektu môjho všetkého, preč od všetkých vecí, ktoré sú stredobodmi môjho weltschmerzovského stavu...ach jaj, to to šampanské. Ale to do rána vyprchá.....wschmrtz. nie.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár