,,Môžem pravdivo sama sebe povedať, a cítim, že teraz už naozaj, že som za tým. Už ma to netrápi. Už si mi ty, tá osoba, ktorá mi spôsobovala vnútornú bolesť, na 99% ľahostajná.
Je koniec."
Zaklapla denníček, vstala z postele a podišla k oknu. Vonku fúkal chladný vietor vlhkého jarného podvečera. Pre ňu symbolizoval slobodu. Slobodu, ktorú neokúsila už celých šesť mesiacov.
Sloboda nemala kam prísť, lebo všetky hosťovské izby hotela Srdce boli zapratané, v jednej bývala Minulosť samotná, v druhej ľudia, ktorí ku nej patrili, v tretej zážitky, ktoré sa ku nej viazali ako malé deti k maminej sukni a vo štvrtej miestnosti, tam prebývali domovníci, správnici hotela. Boli to jej city. A majiteľka hotela si až po šiestich mesiacoch všimla, že správnici ju zradili a tak im dala padáka. Na ich miesto dosadila nových pracovníkov, nové city, a trvalých návštevníkov hotela tiež vypratala preč, lebo neplatili nájomné.
Odteraz si už bude dávať pozor. Nasadila do služby šikovnejších a teraz už aj múdrejších správnikov. Hotel srdce bude odteraz váženým.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár