Viem, čas keď ma zoslal Boh na zem nebol pre teba najlepší. Nikdy som si nepredstavovala, že ľudské telo je tak zázračný a zároveň prekliaty nástroj. Trvalo mi roky, kým som si naň zvykla a kým som ťa našla, dieťa moje.
-
A ty si cítiť úplnú beznádej za tú dobu, odpusť mi, prosím. Ale neprepočula som žiadnu tvoju modlitbu ani prosbu. Každá z nich sa mi zaryla hlboko do srdca. A ten orgán sa mi začal pomaly v rôznych časových intervaloch odplácať bodavým pocitom zakaždým, keď som si uvedomila, že sa modlíš ku mne zbytočne. A tak som esemeskovala tvoje modlitby do neba tomu Najpovolanejšiemu. A pomohlo to.

A aj keď teraz sedím vedľa teba, hladím ti vlasy a ty spokojne pradieš blahom, mám chuť ti povedať aká vynimočná situácia je to. No nepochopil by si, ale cítiš to, viem to.
Atmosféra je uvoľnená až nadpozemská a ja cítim, že tvoja duša sa usmieva a srdce jasá, a tak to má byť. Uvedomujem si, že mi steká slza po líci a pomaly sa vo mne začína miešať radosť so smútkom.

-"Prepáč." poviem ticho a utriem si slzu.
-"Nemáš sa za čo ospravedlňovať." odvetíš a prižmúriš oči.
-" Prepáč, že som tu nebola, keď si ma potreboval." odvetila som, no každý z nás to chápal inak.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár