Odchod na Druhú stranu

Tvoj život v rukách mám,
je krehký ako porcelán.
Stačí jediné slovo
a dáš mi zbohom.
Už žiaden pocit istoty,
že čakáš ma za rohom.

pozerám na Tvoje telo,
ako bezvládne leží.
Tak veľmi ma zabolelo,
keď v hlave sa mi ozval
hlas: "Ak máš žiť takto, radšej NEŽI!"

Ako som mohla??!
Výčitka ma mučí...
Prístroj od EKG len pípa
a hučí.
Horúce slzy mi vytryskujú
na Tvoju ruku, ktorú stískam oddane.
Lekári sa len mocú okolo
a ja dúfam, že sa to nestane.

Ty musíš žiť
a znova mi hladiť vlásky.
Držím Ťa pevne za ruku,
aby si vedel, že je to z LÁSKY.
Nahováram si, že mi ju stískaš späť.
Šepkáš mi: "Nechaj ma odísť!"
Ale ja nedokážem povedať:
"Láska, leť!"
Máš už byť na lepšom mieste,
no ja Ťa tuho držím na zemi.
Mal si sa stať už Anjelom,
no kvôli mne si zranený.
Vidím len bezvládne telo,
no Tvoja duša už niekde lieta.
Chcem byť s Tebou šťastná.
No Tvoje šťastie už nie je z Tohto sveta.
V sne si sa so mnou
rozprával.
Povedal si: "Musím odísť,
už vidím svetlo."
Vedela som, že vtedy cítila som
poslednýkrát v Tvojej ruke teplo.

Ďalšie ráno povedala som tie
slová, ktorých som sa bála.
Keď odpájali prístroje,
nemo som tam stála.
Nechala som rinúť z očí smútok
a ľutovala som ten hrozný skutok.

Každú noc sa mi prihováraš:
"Čakám Ťa. Ďakujem, že si to urobila."
Každú noc mi to hovoríš...
Ľutujem, že som spolu s Tebou
vtedy aj seba nezabila.


Inšpirovaná seriálom...

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu