Už ani slzy nevyjadria,
čo cítim.
Cez smútok, napriek všetkému,
Tvoju tvár vidím.
Utrpenie
ma drží v tuhom objatí.
Čas medzi dňom a nocou
sa nekráti.
Po každom postavení
nasleduje pád.
Namiesto krásneho zámku
mám zrúcaný hrad.

Tehla za tehlou
mi pred očami padá.
Bol toTvoj plán?
Pre mňa to bola zrada.

Zliepam, čo sa dá,
skladám si svoj vysnívaný dom
a v kútiku duše snívam,
že raz budem bývať v ňom.
Tak málo chýba k tomu,
aby som bola šťastná.
No nie je to skutočnosť,
len prosba hlasná.
Už žiaden plača žiadne slzy,
len tupá bolesť vo mne vrie.
Ostáva mi snívať
v môj krásny zámok
a v to, že šťastena si
na mňa spomenie...

 Báseň
Komentuj
 fotka
didojelen  18. 11. 2009 19:38
je to take smutnokrasne az nemam k tomu co viac povedat...
 fotka
tigriik89  18. 11. 2009 20:27
krasne
Napíš svoj komentár