keď som strácala lásku.
Daroval si mi úsmev
a vyhladil každú vrásku.
Mala som pocit,
že to všetko je až príliš krásne.
Už vtedy bolo Tvoje priateľstvo
pre mňa veľmi vzácne.
Dal si mi cítiť,
že aj ja pre teba niečo znamenám.
Stále som si opakovala,
nech sa spamätám.
Povedal si,
že ma asi máš rád.
Z Tvojich úst som to chcela
počúvať toľkokrát...
Keď si mi povedal,
Čo som počuť chcela,
potom som už večer
zaspať nevedela.
Každá myšlienka
patrila len Tebe.
Neuvedomila som si,
že nová láska vo mne drieme.
Chcela som byť stále s Tebou
a nechcela som Ťa stratiť.
A chvíle keď si sa na mňa usmial
som chcela nenormálne vrátiť.
Chcela som Ti povedať všetko,
čo som na srdci mala.
No čo ak ťa nezaujímam? ?
Toho som sa bála.
No keby sme boli kamaráti,
aj to by bolo niečo.
No iba kamaráti...?
Pýtala som sa – prečo?
Možno nás neskôr spojí aj
iná cesta ako táto.
Budeme ňou kráčať spolu
a bude to stáť zato.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
mshetfield
19. 6.júna 2009 19:15
toto by chcelo zhudobnit
Napíš svoj komentár