Dnes ráno o piatej sme sa vrátili z Chorvátska...teda presnejšie z chorvátskeho ostrova Korčula. Po tom ako sme na začiatku prešli všetkými možnými zákernosťami a problémami( kedy som si už naozaj začínala myslieť že mne nie je súdené prežiť pokojnú dovolenku) sme si užili 8 prekrásnych slnečných a dokonale horúcich dní oddychu.

Vyrážali sme vo štvrtok(23.7.2009) o 18:45 ao 7:30 sme už mali byť v Drveniku aby sme chytili jediný trajekt, ktorý by nám časovo vyhovoval. Tatko hned od začiatku nervózny pretože sme sa ešte všelikde zdržali(babka, pumpa, lidl, ...) a tak sme mali hodinové meškanie, čo nám príliš do karát nehralo.Avšak pri typu jazdy mojho tatka, ktorý by miestami lavou zadnou tromfol aj pretekára formuly F1, sme aj s týmto "minimálne hodinovým meškaním" dorazili do "polocieľa" v skoro 4 hodinovom predstihu.Do kariet nám našťastie hralo, že odkedy sme boli naposledy v Chorvátsku (pred dvoma rokmi), postavili tam diaľnicu, ktorá nám ušetrila trmácanie sa po prímorských cestičkách.

O 10:30 sme už stepovali na recepcii hotela s vytlačenými papiermi o internetovej rezervácii hotela a čakali, čo sa bude diať teraz.Nakoľko po polroku v Amerike mi angličtina nerobí žiadne problémy, celá rezervácia, komunikácia s chorvátskou agentúrou i hotelom bola dovtedy na mna.A inak tomu nebolo ani na recepcii.Snažila som sa nadviazať očný kontakt s chalanom, ktorí si pravdepodobne brigádou na recepcii hotela Bon Repos privirábal na nový skúter alebo nejakú mini loďku, s ktorou by nemal žiaden problém sa niekam dostať.Akonáhle ma zbadal milo som sa usmiala a predostrela mu papiere čo sme so sebou mali.Lámanou angličtinou sa mi snažil naznačiť, že musím chvílku počkať pretože ten jeden počítač, ktoý na tej recepcii majú je práve obsadený.Ked slečna vo fialovej blúzke, ktorá stála vedľa neho, doriešila problémy mladej rodinky pred nami pozrela na mňa, nahodila profesionálny úsmev číslo 83 a nadšene zahlásila: "SO...you finaly made it." Zničene som len prikývla a taktiež som nahodila nacvičený úsmev číslo 64.
, , Dobre...takže tu máme rezerváciu na jednu izbu..."
, , Počkať počkať...nie..my potrebujem edva izby...sme 4! "
, , Ale v našej rezervácii je uvedená len jedna izba."
(vyoraný pohľad typu "teraz si robíte srandu nie? ! ? ")

Po chvílke diskusie slečna zahlásila, že dokonca ani nemáme ALL INCLUSIVE.Vtedy prešli nervy, už aj môjho tatka, ktorý medzitým zaparkoval a pripojil sa k nám na recepcii.Keď jej zrak zachytil 4 vražedné pohľady, ktoré na ňu vrhalo 8 očí (poprípade 10, ak sa rátajú aj moje šošovky), ihneď nás oboznámila, že treba počkať na šéfa a tak si máme isť niekam sadnúť a treba počkať do 12tej pretože až vtedy budú naše izby upratané(btw:aj tak o 12tej ešte neboli upratané, ale to už bolo fakt jedno).Po hodine a pol čakania, sme sa dočkali šefa, ktorí nám už hned niesol náramky ALL INCLUSIVE s dvoma klučikmi od izieb.Ale hlavne, že sme museli kvôli tomu 2 hodiny stresovať.

Zvyšok dovolenky už prebiehal podľa predstáv.Jedlo bolo chutné, počasie dokonalé(jeden den trochu viacej fúkalo, avšak to bolo len plusom, lebo to aspoň osviežilo), voda v bazéne príjemne studená, voda v mori lehce presolená

Jediné čo mi chýbalo, boli nejakí tí sexoši s odhalenou opálenou a vypracovanou hruďou, ktorí by pre vás urobili všetko čo by vám na očiach videli.Okej..treaz sa znesiem na zem...chýbali mi tam nejaký sympoši, za celý ten čas som tam stretla asi 3 chalanov, čo mi prišli celkom sympatický a aj to asi v posledný deň dovolenky Zákon schválnosti...ako inak

Za tých 8 dní sme vlastne prešli celý ostrov, čo nebolo tak náročné, nakolko do mesta ktroé bolo vzdialené na úplne opačnej strane ostrova nám to trvalo nejakú tú hodinku-hodinku a pol.Takže v mestečku Vela Luka sme strávili jedno popoludnie a potom sme si ešte vyhradili dva dni na také menšie cestovanie.počas jedného dňa sme si doobeda odskočili do Lumbardy a poobede na Pupnatsku Luku(tak sa to tuším volalo) a ten druhý deň sme si odskočili na celodenný výlet do Dubrovníku(s menšou zastávkou v Orebići).

Celkovo túto dovolenku hodnotím ako úspešnú.Užili sme si kopec zábavy.A i keˇd mnohí sa rodinným dovolenkám snažia silou mocou vyhnúť, ja si ich naopak dokonale užívam.Veď povedzte, dokázali by ste odolať prítomnosti takého funny ocina, ktorý vám v posledných minútach dovolenky miesto "Dopite baby, ideme! " znáhodou zahlási : "Dopiče baby, ideme! "

P.S.(ospravedlňujem sa za vulgarizmus, ale inak to nešlo slight_smile:

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár