Zase.
Myšlienky sa v vo mne hromadia ako odpad za miestnou osadou.
V hlave mi bliká kontrolka.
Som nervózna, smutná, rozčúlená a vyčerpaná.
Miešajú sa vo mne pocity horúce ako letné lásky.
Asi som blázon.Ako asi...určite.
Do neho!
Iba on dokáže tak veľmi ublížiť. Iba nemu to dokážem odpustiť (?!)
Som závislá.Na ňom!
A to ma serie!!! Nechcem byt závislá na mužovi!
Vidím ako je iba minulosť.
Ale potom príde.
A ja sa znovu topím v prítomnosti a budúcnosti.
Cítim sa ako vo béčkovom filme.
Na jednom ramene mi sedí zamilovaná Ninka, ktorá verí v jeho lásku.
Na druhom sklamaná, smutná a nahnevaná Ninka, ktorá v neho neverí.
Medzi sebou sa dohadujú a mne sa z nich točí hlava.
Som v bubline a počujem iba svoje myšlienky. Nepočujem Neho, nepočujem mamu, nepočujem kamarátky a kamarátov. Som len ja a moje osobnosti sediace mi na ramenách.
Svet vonku je krásny ale ja sa k nemu nemôžem dostať.
Stačí spraviť správne rozhodnutie.
Už ma nebaví budiť sa večer čo večer na nočné mory s plačom ako malé dieťa.
A vedieť že ma nikto nepríde utešiť.
Chcem znova dlhé hodiny ležať vedľa neho!
Chcem sa iba smiať.
Smiať sa ozajstným, úprimným smiechom.
A sním!
PUK!
Bublina praskla a ja som tvrdo dopadla do reálneho sveta. Do tmavého, hnusného a smutného sveta.
Z jednej strany na mňa kričí ona, z druhej on. Buchnem dverami a idem známou cestou, stokrát vychodenou. Vrhnem sa do náručia nemu.
Farby sú to zase. Počujem iba jeho dych a tlkot svojho srdca.
Srdca, ktoré som mu dala.
,,Len či nerobíš chybu“ ozvú sa opatrne Ninky a zmiznú. Dúfam že navždy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár