Každé ráno vstáva zo znechuteným výrazom.Hlavne kvôli otrasnej melódií budíka.Mohla si ho už tisíc krát zmeniť na obľúbenú pesničku, ale pripisuje to lenivosti.

Láskavé bublinky slov sa rozplývajú vo vzduchu.Striedajú ich nahnevané bubliniská, ktoré len sťažujú ráno.A nerozplývajú sa ako tie láskavé.Kričia v zmätenej hlavičke ešte pol dňa.Potom ich striedajú ďalšie a ďalšie.

Čo má robiť hlavička, čo potrebuje extra dávku láskavosti aby mohla byť šťastná?Nič.Alebo zmeniť celé myslenie.Čiže všetko.
Len čakať kým bubliniská prestanú lietať okolo mozgovej kôry a nahovárať si, že nemá silu zmeniť si život?

Dotacká sa pred zrkadlo a želá si, aby nepoznala tvár, čo sa na ňu díva.Trávi zo sebou toľko času, koľko sa len dá.A trávila by aj dlhšie, no utiekol by autobus.

Ubolená horda mäsa beží popri paneláku.Celá sa trasie.Vlasy ťarbavo tancujú pred očami.Prepracovaná hlavička červenie.

A tie bublinky čo lietajú v hlave celý deň.Vychádzajú z úst priateľov?Ha.Priala by si, aby imaginárna Petra ožila.Bola by najlepšia kamarátka.Nie ako povrchné priateľstvá.
Ešte by si priala byť týždeň doma. Napríklad z dôvodu angíny.
Len ležať, piť čaje, pozerať filmy a seriály, čítať, písať a premýšľať o zmenení sveta.

Nemá sa prečo sťažovať.Má priateľov.Má čo robiť.Jediné, čo chýba, je dobrý pocit.A ten sa aj tak dostaví.Dúfa.Vždy prišiel. Sú to len choré obdobia depresie spôsobené počasím.Tak.

Cítim sa menejcenná.Ako také...piskľavé koleso, ako sa píše v tej knihe.Akoby sa so mnou nikto nechcel rozprávať a chápať ma.Akoby ma naozaj nikto nemal rád.Vlastne aj keby mal...Mne to nestačí.Potrebujem pozornosť ľudí.A mrzí ma, že som v štádiu, kedy ľudí jednoducho potrebujem.Potrebujem ich vidieť, počúvať, rozprávať sa s nimi a sem-tam sa usmiať.Falošne, ale to aj tak nikto nespozná...

 Blog
Komentuj
 fotka
sugy1  5. 12. 2011 18:16
dobrý blog
Napíš svoj komentár