Uz davno som vedela, ze to takto v zivote funguje, len som si to akosi nechcela pripustit. Je vobec mozne, ze by sa na mna vyjebal clovek, ktoreho tak velmi milujem? Je.
Taky je uz moj zivot. Stava sa. Parkrat sa vyspim a snad to prejde. V podvedomi mam zafixovane mnohe vyroky o sile, pozitivnom mysleni a o tom, ze okrem Boha a seba nepotrebujem uz vobec nikoho. Len to este dostat do praxe.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
georg21
17. 2.febuára 2016 13:30
Človeka treba spoznávať celý život, hľadať jeho šťastie... ak máš rada. rešpektuješ jeho rozhodnutie. To že potrebujeme veriť Bohu, neznamená, že sa máme oddeľovať od druhých. Práve naopak, nemáme sa báť toho, že nás ľudia môžu zraniť... aj tak im byť na blízku keď to budú potrebovať...
2
@georg21 podla tvojho komentaru sudim, ze si vobec tento blog nepochopil. Ja nepotrebujem, aby ma Boh delil od ludi, ja potrebujem, aby mi daval silu - co je o inom. A ked sa na mna raz niekto vykasle, tak ako ho asi mam spoznavat cely zivot? Trochu smiesne, nemyslis?
3
No asi sa budeš strániť na nejaký čas novým chalanom. Však ja som sa po rozchode s mojou bývalou, čo sme boli spolu dva roky a rozumeli sme si, rozišli a bolo to pre mňa veľké sklamanie. Pokiaľ nezomrel tvoj chalan, tak stále ho môžeš poznávať a zistiť jeho pohnútky, myšlienkové pochody. Je to ako píšeš, niektorí ľudia, často aj tvoja vlastná rodina razí cestu vlastnú a na druhých kašle, lebo sú to pre nich ťažké bremená. Sám už neriešim veľmi rodinu, keďže sme roky mali tichú domácnosť, ktoré nasledovali po hádkach a veľmi dlhé roky trápenia nezmierených vzťahov to proste zaklincovali. Ak ste mali niečo medzi sebou, tak ste si to mohli vyrozprávať, mnohé vzťahy, ako napríklad aj s mojou bývalou mohol ešte fungovať, keby fungovalo viac porozumenia, menej rozhorčenia, vymyslené myšlienky, domýšľavosť, proste niekedy sme strácali na seba čas. Ona si medzitým našla inú partiu a potom to už išlo z kopca, keď sa odviazala odo mňa, lebo nejako si vnútila, že ju neznášam. No až po rozchode som pochopil o čo išlo, hoc veľa z toho ako konala nepochopím. Bola samotrýzniteľka, stále sa ľutovala a uzatvárala sa, nepokojná a stále musela niečo rozoberať. Proste ja som si s ňou nevedel poradiť, často som sa pýtal na názory iných, čo bolo možno aj hlúpe odo mňa, keďže do vzťahu si druhých púšťať netreba, lebo oni nevedia, čo k tej osobe cítiš a čo vôbec prežívaš. Toto obdobie musíš prečkať, ale najlepšie by bolo, aby ste sa časom ešte porozprávali, možno si usporiadaš bordel, ktorý ti po citovom vyprahnutí zanechal.
4
A ty taka nie si nahodou? Nehovorim konkretne k tomuto cloveku, ale k niekomu, kto ta prestane zaujimat.
Lebo nikdy nezabudnem na to, ako som raz na intraku povedala, ze na mne nikomu nezalezi, a spolubyvajuca sa ma na to spytala: "no a tebe na niekom zalezi?" a vtedy som si uvedomila ze to od druhych naozaj nemozem ocakavat, ked sama ich mam v pici v podstate a bavim sa s nimi len z cisto egoistickych dovodov, bez toho aby mi zalezalo na tom ako sa maju oni. Ale ja by som chcela aby mi zalezalo.. Ale necitim to tak proste, som necitlivy asocial (teda citlivy az prilis, ale len na vlastnu osobu a vlastny smutok).
Lebo nikdy nezabudnem na to, ako som raz na intraku povedala, ze na mne nikomu nezalezi, a spolubyvajuca sa ma na to spytala: "no a tebe na niekom zalezi?" a vtedy som si uvedomila ze to od druhych naozaj nemozem ocakavat, ked sama ich mam v pici v podstate a bavim sa s nimi len z cisto egoistickych dovodov, bez toho aby mi zalezalo na tom ako sa maju oni. Ale ja by som chcela aby mi zalezalo.. Ale necitim to tak proste, som necitlivy asocial (teda citlivy az prilis, ale len na vlastnu osobu a vlastny smutok).
5
@savvym chapem ta, jednoducho su iste typy ludi, ktore k sebe nepatria, a to je bohuzial aj nas pripad...
6
@aventine bola by som velmi happy kebyze to bol aj moj pripad, no ja som praveze az prilis citliva, zatial co on to iba zneuzival... Co ti poviem, sama si za to mozem
Napíš svoj komentár