Uletený svet....((alebo)).... Hodina matematiky

Do okna sa dívam,
lúče žiarivého slnka ma oslepujú.
Svet na vôkol vôbec nevnímam,
melódie moju myseľ spútavajú.

Ja vnímam len čaro melódia
a ten uletený svet mojej fantázia,
kde tajne sny, túžby a vášne
sa premieňajú na nekončiace živé básne.

Prekrásna krajina rozprávková,
kde všetko nezmyselné je skutočnosť.
kde vode je krvavo červená a tráva záhadne fialová.
Svet záhad, kde navždy chcem prestať rásť.

Prúd fantázia koniec melódie prerušil.
Obzriem sa, no slnkom zaslepená nič nevidím.
Tiene pomalý miznú, neznámi svet sa objavil
a ja po prvýkrát skutočný svet uvidím.

Svet fantázie sa niekde skril.
Ja vyrásť nedobrovoľne som musela,
život sa nečakane predo mňa postavil.
Už viem, že môj svet fantázie som navždy stratila.
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Tak toto je výsledok hodiny matematiky, na ktorej sa dosť nudím a tak hocčo narucám na papier a popri tom som zahlbena do hudby.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu