Och dovoľte mi nesúhlasiť.
Aby sme poznali strach,
musíme najskôr žiť.
A či život nemôže byť nasiaknutý prázdnotou?
Môže,ak niekoho stratíme
a to sa už nemusíme báť.
Potom sa už potýkame len s ňou
už nepoznáme strach.
Môžme pokojne vo vetre stáť,
čo prináša prázdnotu a odvieva obavy.
Tie neprekročia viac našej duše prah.
Prázdnota ich unaví.
Obavy a strach.
A z čoho teda pramení?
Z lásky.Drží sa s ňou za ruky.
Sú ako deti,
ťahajú nás do spletí
svojich hier.
A my sa bojíme,že stratíme
a nebude viac ani lásky,
a nebude viac ani strachu.
Zostane len to veľké nič.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
jacques
25. 11.novembra 2008 21:37
pekne napisane, dobra myslienka... paci sa mi to
Napíš svoj komentár