Občas, necítiac na sebe tvoj pohľad
Cítim sa akoby bol predo mnou rad
Plný mužov a žien
siahajúci nevedno kam...

Je to jedna z cien,
ktorá sa platí
za prenájom srdečných komôr
za to aby človek nebol sám...

Občas, necítiac tvoje dlane
som sama o polnoci na trati
pozorujúc vlak, čo stratil sa za obzor
Stojac vždy na zlej strane

Občas, necítiac v noci tvoj dych
Vrhám sa do cudzieho náručia
Nechávajúc na myokarde pár rýh
Je to chyba, ale čia?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár