Že ako som sa mala, keď som sa tak dlho neozývala? No supiš pupiš(inak trápne, že? ) ako inak. Užila som si totiž vynikajúci víkend(je cítiť iróniu v mojom hlase? )...V piatok som sa dostavila po dlhej dobe do školy a snažila sa nasať aspoň trošku poznatkov(čo je veľmi obtiažne ak už máte mozgovú kapacitu zaplnenú dôležitejšími informáciami typu: Sakra spolužiak vypadá ako makak, keď sa ostrihal, počkať existuje makak? ). Už na obede mi však začalo byť tak trošku nevolno. Lepšie povedané môj žalúdok vysielal poplašné: NEŽER! A keďže mi triedny neveril, že moje zdravotné problémy sú naozaj akútne( prečo asi? Pán profesor ja som naozaj mala ráno zdravotné problémy...Lenka už 4krát v týždni? ) musela som si pekne odsedieť v kŕčoch a bolestiach( no dobre trochu dramatizujem ) aj posledné dve hodiny...
Po príchode domov som sa zverila do opatere môjho ocota(rozumej Otec), ktorý mi naordinoval mne nie vzdialenú liečbu Poldecák slivovice, ktorá si podla babských receptov poradí s každým zažívacím problémom. S mojím si veľmi neporadila. A tak som tento piatok nevracala až vo večerných hodinách ako sa mi občas stane(no komu nie? ) ale o tretej a pod dozorom rodičov Bohužial nie raz ale niekolkokrát( kam sa hrabú pochatové stavy ) až kým sa moje vypracované telo(razím heslo pochvál sa sama nikto iný ťa nepochváli)neodvodnilo a moji rodičia ma neodviezli do nemocnice, kde ma napriek môjmu veku(18-áno cítim zmenu, môžem voliť ako správny občan ) zavreli na detské oddelenie. Doktorka mi po troch neúspešných pokusoch zaviedla infúziu( Neboj nebude to bolieť... ups praskla nám žilka, asi to trochu štípe, že? ...dáme to do druhej ručičky...ups zase nám praskla potvorka, tak do tretice hádam všetko dobré...Kurva hádaš či vieš? ) A uložili ma na izbu, vedľa, ktorej mal izbu postihnutý chlapec...Ja naozaj nemám nič proti postihnutým, ale tento chlapec bol trošku , povedzme, svojský. Celú noc vydával zvuky podobné grcajúcemu stokilovému chlapovi, lomcoval s posteľou a dokonca sa mu podarilo vyhodiť dvere z pántov. Šikulko.Do toho mi sústavne veľmi nahlas(a keď hovorím veľmi myslím tým VEĽMI) pípala infúzia.Ako sestrička ráno skonštatovala: Hups asi sme ti dali pokazenú pumpičku, preto to pípalo..Asi si sa veľmi nevyspala, že?
Takže moja PIATKOVÁ NOC bola naozaj rušná. Ráno som dostala ešte jednu fľašku infúzie a spolubývajúcu, ktorá bola tiež trošku mentálne postihnutá. Spoločnosť ako má byť
Ale môj pobyt v nemocnici mal aj pozitíva. Našla som si tam 10- ročného kamaráta Zásadne sme sa stretali na záchode, kedy som ho v kabínke otvorila buď ja alebo on mňa...Myslím, že chlapec má z toho doteraz traumu a bude na mňa spomínať ako na tú milú úchylačku so stiahnutými nohavicami
A poučenie, ktoré z toho plynie? Dospievajúci i dospelí nepite alkohol! Stačí brušná chrípka a môžete vracať do sýtosti. A je to cenovo výhodnejšie

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
orfea2  21. 3. 2009 12:31
podla mna to ta slivovica

tiez nie som dvakrat zastanca alkoholu, aspon vidime preco

a ocot nak sa ide vyspovedat
 fotka
postelny_svab  21. 3. 2009 14:04
No nezávidím.Ale vidím že si prežila tak aspoň niečo.Snáď sa na tomto budeš už iba smiať.
 fotka
matthew322  21. 3. 2009 15:03
Pekná práca. Priznám sa,prečítal som to jedným dychom. Koniec koncov, človek sa učí najmä z vlastných chýb, a pokiaľ sa o tieto skúsenosti podelí, niečo to už o ňom svedčí...
 fotka
jaro1991  21. 3. 2009 15:28
Ja ked len citim slivovicu vraciam... a to nemusim mat ani zaludocne potiaze...



Aale tak hruska, to uz je nieco ine...



Pekny clanok.
 fotka
janulka3112  24. 3. 2009 18:47
no dúfam, že si sa poučila, že aj menej je viac ...
Napíš svoj komentár