Slza

Milujem ten pocit. Stačí jedna spomienka a vo mne sa znova rozpália všetky pocity na novo. Tá tiaž na hrudi, ktorá opäť začne kypieť v novej a zase o čosi väčšej sile nenávratne vyvolá zvláštne šteklenie v oku.

A z ničoho nič, bez toho, aby sa mi čo i len skrivila tvár sa na spodnom viečku objavia malé kvapôčky rosy. Tie sa razom spoja do celistvej jednej kvapky a jediným klipnutím oka sa vyberie na dlhú cestu po mojej tvári.

Milujem ten pocit, to zvláštne mokré šteklenie, keď slza bleskove vyštartuje a bez problémov vyjde na lícnu kosť. Tam sa na chvíľu zastaví a ja mám pocit, že to šteklenie ma každú chvíľu donúti zdvihnúť ruku a zmyť slzu zo sveta, keď zrazu sa pohne a vyzerá to, akoby smerovala k spánku a chcela splynúť s mojimi vlasmi, no na poslednú chvíľu sa rozhodne, vybočí z trate, skĺzne z lícnej kosti a zamieri takým smerom, akoby sa chystala pobozkať ma na perách. Už sa takmer ocitne v kútiku úst, no zase zmení smer a kĺže sa veľkou rýchlosťou mojím krkom, zanechávajúc za sebou zaschýnajúcu slanú stopu.

Bez citu sa dotkne mojej kľúčnej kosti a už iste vie, že jej veľa času neostáva. Nakoniec, tak ako mnohé pred ňou, pomaly vsiakne do vlhkého tkaniva a tam nechá po sebe iba malý fliačik.

Kiežby sa tak rýchlo podela aj bolesť, kiežby vybledli spomienky tak rýchlo ako sa stratila tá slza...

No ja viem, že tá slza nebola posledná ani predposledná. Mám pocit, že tá slza bola len hlúpy začiatok.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu