Jeden večer keď som nariekala nad logaritmami, bunkovými organelami, pupákmi na ksichte a iné kraviny, som si spomenula ne vek keď som bola fakt šťastná.
Mala som 6. Moji rodičia ešte boli oficiálne spolu a ja som verila ,že ocko sa vráti a zas budeme rodina. Nič nebolo dosrané ako to bolo keď som mala 8. Nič.
Chodila som do škôlky. Tam som sa tak maximálne vadila s nejakými fiflenkami čo si mysleli ,že kočiar je len pre nich. Há i tak som ho stále vyhrala. Do zrkadla som sa pozerala zriedka. Nepoznala som pojem tlsté stehná, veľký zadok, malé oči..a iné veci, na ktorých ani vlastne nezáleží.
Mamka mi vtedy požičiavala kazety z požičovne. Labutie jazero, Príbeh mravca alebo Cestu do fantázie. Potom mi spravila pukance na panvici a ja som v našom miniatúrnom byte sa usadila pred telku a bola som najšťastnejší človek na Zemi.
K šťastiu mi fakt veľa nechýbalo. Stačilo že iba pršalo a bol mokrý dáždnik. Tak sa rozprestrel v izbe a ja som sa pod ním hrala s mojimi oskalpovanými bárbinami.
Moje kolená boli posiate modrinami , nos som mala zlomený a tričko permanentne okydané. Samozrejme ,že mi chýbali predné zuby. No napriek tomu som sa usmievala od ucha od uchu. Vedela som ,že keď prídem zo škôlky prídem na pieskovisko k mojím čudným kamarátom alebo sa pôjdem trocha prizabiť na kolieskové korčule. Aké jednoduché to všetko bolo.Chýba mi moja protivná učiteľka zo škôlky, môj nahluchlý sused, moja naj kamarátka čo sa mi ledva pozdraví. Chcem mať znova 6.
Blog
Komentuj
19 komentov k blogu
3
ja by som chcela mať 4, vtedy bolo všetko úplne dokonalé...ptm to šlo dole vodou..
4
myslim ze kazdy bol najstastnejsi v tom veku, ked bol svet gommbicka
5
fakt to detstvo je carovne.. ked v tej dobe tvoje "existencne" problemy boli v podstate vecami, nad ktorymi sa da usmievat
Napíš svoj komentár
ja práveže pre toto nechcem byť malá.
ale bolo super mať 6.
niekedy by som brala také týždňové výlety do detstva.