kedysi davno...aj ja som bývala stastna... no teraz... vsetko sa to uplne otocilo...zavriem oci.. koho nevidim? jeho nadherny usmev, ktorym ma zvykol obdaruvat ked to este fungovalo...jeho nadherne hnede oci... ktore ma vzdy poplietli a ja som nevedela kde je sever...
je jesen... no mna aj pocas zimnych mesiacov zvyklo hriat moje osobne slnko... teraz? mrznem... postupne sa menim na jednu velku kocku ladu...bez jeho pritomnosti sa citim ako v tme, kde nic nevidno a len bludim bludim..nevediac kde je vychod...odporny labirint... a ja nemam bavlnene klbko...moj zivot sa otaca nespravnym smerom... ako velka lod, ktora nabera nespravny kurz... otoci este vobec niekto niekedy kormidlom?
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
1
hovado
25. 2.febuára 2010 01:20
zatrpklá... je to ťažké, ale skús taká nebyť.
Napíš svoj komentár