Rozmýšlala, som či to uverejniť , ale prečo nie. Bola to básen , ktoru som zložila nášmu otcovi Milanovi z KJK na jeho 50tku...


Pol storočia

Do klenotnice pokladov
poskladal
úsmevy z jedného dňa.

Belasé záblesky
dúhových kvapiek.

Už pol storočia.

Odsníval Ťa
na čarovný ostrov.
V šere stromov
Biely svit – cez listy.

Už pol storočia.

Lebo do klenotnice
vdýchol nádheru.
Aby Ti oči mohli žiariť
belasými kvapkami.

Aj do noci.
Cez čarovný ostrov
tvojho života.

Už pol storočia.

Dal Ti svetlo
v prítmí stromov.
S palicou v ruke.

Slnečný svit cez listy.
V celej svojej
krehkosti.

Nakreslil
nebo nad hlavu
aby bolo začo ďakovať.

Z dažďových kvapiek
vyčaril usmiate tváre kaluži.

Pre Teba to tak naplánoval.
Už pol storočia.

 Báseň
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
andy777  21. 6. 2009 21:37
Krásne to je , som rád,že si to uverejnila. Ved ked si mu to čítala na oslave,tak som mal slzy v očiach.
2 
fotka
psycholilithka  22. 6. 2009 06:34
krásne! Po veeeľmi dlhom čase konečne na birdzi plnohodnotná báseň... Akurát som uvažovala, prečo sa každý snaží písať básne, keď to nevie Ale ty si ma naozaj potešila, malo to skvelú formu, ľahko sa to čítalo, obsahovo to bolo veľmi pekné, dokonca i rytmus sedel... Naozaj nádhera
Napíš svoj komentár