Malá morská panna

venované Janke Lenčovej

Dúhová kvapka
v kútiku úst.
Niekto mi
odmeriava strach.

Zahmlievam sa.

Len dážď
môže nájsť
pre mňa
medzeru v čase.
Pod dáždnikom
prezieravosti.

Tuším.

Záclona v okne
pohladí
tváre vzdušných duchov.
Po belasej promenáde
lákajú ma k sebe.

Blednem.

Čajky zvonia
fialovým ránom.
Po tichu
sa mihne tieň
predošlej lásky.
Neopätovanej.

Miznem.

Hľadať tajomstvá
utopených.
Cez úsvit
do stratena.

Mením sa.

Fialový vietor
na brieždení
rozháňa tmu.
Pod mojimi nohami
praveké more.
Z belasého šumenia
v ústrety vlnám.

Som biela pena.

 Báseň

7 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu