-A teraz si spravíme štafetu. Zaznelo z trénerových úst. Všetci sa zhromaždili a on začal rozdeľovať poradie. Čože? Má bežať predposledná. to vôbec nie je fér. Až teraz však zmrzla, keď začula, že ako posledný v ich skupinke má bežať On.
"No v poriadku, tak sa teda ukáž chlapče po včerajšom fláme."pomyslela si a postavila sa na miesto , aby stihla prebrať štafetový kolík.Nebola si istá, či vyhrajú nad druhou skupinkou, ale ak nie, bude to jeho chyba.
Vyrazila dopredu a vnímala vietor vo vlasoch a približujúcu sa čiaru na predávanie kolíka. Pozrela na neho a zarazila sa. Do frasa aspoň ten zadok by nemusel mat taký dobrý. predtým si to nevšimla.Približovala sa a pozrela mu do tváre. Hypnotizujúco sa usmial. Predala mu štafetu a letmo pocítila dotyk jeho ruky na svojej. Prebehli ňou zimomriavky. Zavrela oči , no stále videla jeho úsmev. Zľakla sa a otvorila oči.
Prebehol cieľom ako prvý.Tak a teraz nemá v rukách nič , kvôli čomu by na neho mohla byť nahnevaná. Sadla si na lavičku a snažila sa ho dostať von zo svojej hlavy.Žiadne rozptyľovanie. Roky makala a teraz sa nemôže dať vytočiť jedným chalanom. Bude ho ignorovať.
S úsmevom na perách a so vztýčenou hlavou sa postavila a kráčala spať na ihrisko. Tréning pokračoval , no ani raz sa nepozrela jeho smerom, teda aspoň nie vtedy keď sa díval. Nemohla na neho predsa zízať , aj keď mala silné nutkanie zakaždým otočiť hlavu. Verila , že si nič nevšimol.

Cítil sa mierne ospalý, ale na tréning sa tešil.Zvykol sa tešiť na každý trening. Vedel , že beh ho preberie a bude zasa v pohodičke. V podstate si zaumienil, že dnes navrhne trénerovi aby si dali štafetu a aby mohol bežať spolu s ňou. Odôvodnil to trénerovi ako učenie sa spolupráce jeho najlepších atlétov. Samozrejme, že mu na to skočil.
Videl jej pohľad, keď to tréner oznámil. Nezdala sa byt nadšená. Hodlal to zmeniť. Pozeral ako vyštartovala a celu cestu sa na ňu díval. Mala krásny švih a veľmi dobre vedela čo robí, kde ubrať a kde pridať, aby zvládla povrch antuky. Pomaly sa približovala a spočinul na nej jeho úsmev. Videl ako ju to veľmi prekvapilo a preto , keď mu predávala štafetu zámerne sa obtrel svojou rukou o jej o čosi dlhšie. Pocítil zvláštne a príjemné brnčanie, mala tak jemnú pokožku.
Pozrel pred seba a videl, že jeho súper je meter pred ním. Spamätal sa a pridal. Do cieľa pribehol ako prvý a snažil sa nájsť jej pohľad.Chcel vidieť ako sa tvári. Zbadal ako sedí na lavičke a podopiera si hlavu. Myslel si, že jej je možno zle, keď sa zrazu postavila a hrdo prikráčala spať na ihrisko. Snažila sa ho ignorovať, ale on si všimol malé nenápadne pohľady jeho smerom, keď si myslela, že sa nedíva. Jeho teda neoklame.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
sakura53  4. 6. 2009 15:12
jeeej pekné pokračovanie
 fotka
gilthonielelbereth  4. 6. 2009 15:14
mne sa to tiež páči
 fotka
andy777  4. 6. 2009 15:18
ako som už predtým vravel je trochu zvláštne čítať od teba aj takéto veci,ale nestažujem sa . mám rad tvoju tvorbu a myslím,že aj takéto veci su v pohode. a velmi kvitujem to ,že je to písané z oboch pohladov. jeho a aj jej.
 fotka
tinka2  6. 6. 2009 14:37
jaj moja kraaaaaasna...skvele skvele kujeeeeeeeeeem ale ceeeeeeeeeeeeeeeem pokracovanie pjosim pjosiiim psjosiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiim

a mam ta rada ale ty to vies ze ?
Napíš svoj komentár