Sestričke mi doniesla bábätko. Je také zlatučké. Peter mi drží ruku. Pozeráme sa maličkého chlapčeka s modrými očkami. Je krásne no niečo sa mi nepozdáva. Ale ta krása dobíja nedostatok. Zatiaľ...

"Mami! bolí ma luka." O tri roky mi kriči z kuchyne Tomáš.
"Ukáž." Prezerala som mu ruku. " Skús ju zdvihnúť." pokúšal sa nadvihnúť ruku, no nepodarilo sa mu to. Zaviazala som mu ju obväzom. Na druhý deň ho bolela aj druhá.

"Pani," oslovil ma doktor "Tomáško má DMO. "
"Čože má?" v tej chvíli som nič nechápala.
"Váš syn má detskú mozgovú obrnu."
O tej chorobe som vtedy nič nevedela.
"Ale to nie je vážna choroba že?"
"On môže zostať aj na vozíčku."
"Ale prečo? Prečo ju má?"
"Neviem v rodine nič také nieje?"
Nie nebolo...

"Ahoj," prvykrát po Tomášovom narodení som sa priamo rozprávala s mamou. "Tomáš má Detskú mozgovú obrnu."
"Tak vám treba!" a odkráčala.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár