Mala chuť sa rozbehnúť niekde ďaleko.
Cítila sa šťastná.
_____________
Zrazu sa niečo stalo, nikto nevie čo. Dokonca ani ona sama.
_____________
Teraz je jeseň. Všade naokolo sú popadané listy pastelových farieb, vo vzduchu sa vznáša sladkastá vôňa ich hniloby.
Opäť raz sa prechádza tou istou cestou, má chuť sa opäť bosá rozbehnúť. No stojí na mieste, len sa nemo pozerá do neznámej diaľky. Jej myšlienky sa opäť raz vynárajú v temnote.
Asi miluje jeho inakosť.
Je skoro dospelá, a ešte stále nenájdená. Jej osud je nezvestný, ponorený kdesi v tom neznámom, stratený v živote.
Nič ju nenapĺňa, tak ako kedysi.
Dokázala by nemo sedieť, a len ticho pozorovať ľudí potulujúcich sa okolo. Vždy ju zaujímala ľudská duša, no na jej podrobné skúmanie je psychicky príliš labilná.
Čas jej uteká pomedzi prsty, len občas ho letmo zachytí, ako ju hladí, keď sa pohybuje obďaleč.
Jej sny sa stávajú nenaplnenými, sám osud si ich nechce vypočuť.
Treba na všetko zabudnúť, začať odznova.
Vynoriť sa z temnoty, nadýchnuť sa opäť toho sviežeho, sladkastého vzduchu, plného tajomstiev a nádejí.
Je to možné?
Komentuj
2 komenty k blogu
1
m1k3
25. 10.októbra 2008 12:53
Dávam šesť hviedzičiek.
Napíš svoj komentár