Socka, ideály a spoločnosť...

Sedím na vlakovej stanci. Do uší mi hrá pomalá hudba, akordy gitár sa prelýnajú s vysokými tónmi kláves. Za obrovskými, začmudenými oknami, špinavými od hrdze, vidno padať snehové vločky, ktoré sa jemne lesknú od matných svetiel lámp na nástupišti...

Obzerám sa okolo seba, začnem si všímať ľudí. Niektorí, presnejšie povedané, väčšina, len bezducho h+adia pred seba, so sklonenými hlavami, zopätými rukami...
Čakajú.
Čakajú na ich vlak, ktorý ich odvezie niekam ďaleko, kde budú opäť len bezducho sedieť, rozmýšľať nad nesmrteľnosťou, či elixírom mladosti...?
Pripadajú mi, akoby ani nemali radosť zo života, nemali prečo žiť.
Len sa tak potulujú, bezducho a bezcielne...ako niekedy ja...

Nechcem byť ako oni. Nechcem byť ako ja.

Chcem byť večne nezávislá, užívajúca si života.
Nechcem mať pohľad zahĺbený v prázdnote.
Chcem žiť podľa mojich predstáv..

...

...no predstavy žiadne.
Neviem si vybaviť žiaden životný cieľ.
Nič konkrétne.

Iba ma láka predstava nezávislej socky. (Žeby som sa ňou pomaly stávala?)
Poflakujem sa bez určitého cieľa, robím veci, ktoré by som nemala robiť...

Chcem konať spontánne, to, čo ma práve v danej chvíli napadne.

Chcem žiť pre prítomnosť, a nie sa zaoberať minulosťou.

Chcem svietiť niektorým ľuďom. Navždy. Chcem aby mi oni svietili...

Chcem nájsť krásu vo všetkých maličkostiach.

Chcem sa zastaviť a nadýchať sa toho sviežeho vzduchu.

Chcem ovládať svoj čas.

Chcem pokračovať v tvorení vlastných názorov o živote.

Chcem sa rozbehnúť a nikdy nezastaviť.

Chcem vybehnúť do dažďa, kedy sa mi zapáči.

Chcem robiť to, čo ma baví.

Chcem, aby sa ľudia navzájom neodsudzovali kvôli štýlom.

Chcem, aby mi niektorí ľudia nevraveli, že nemám vlastný názor, zato že sa s ním nevedia stotožniť alebo zato, že moje zmýšľanie nechápu.

Chcem, aby si niektorí vstúpili do svedomia.

Chcem, aby spoločnosť bola iná. (nie pani profesorka, nepropagujem anarchistické myšlienky, ako ste mi napísali do slohu...)
Chcem, aby sa niektorí nad ňou zamysleli.
Chcem, aby sa niektorí nedali ňou až tak ovplyvniť. Nechcem byť ňou až tak ovplyvňovaná. Nechem byť závislá na druhých.
Nechcem, aby komercia až tak ovplyvňovala niektorých mladých ľudí. Aj mňa ovplyvňuje...

...ale ako už bolo povedané...

Spoločnosť si nezaslúži, aby sme sa správali podľa jej predstáv.

Vy niektorí, myslite si o mojich názoroch, myšlienkach, úchylkách, či štýle čo chcete...
I will just turn the light off fot you...

A ďakujem ľuďom, vďaka ktorým je môj život plnohodnotnejší...

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu