O časoch dávnych, zašlých, ktoré už pominuli.
Mlčanlivé jahňa.
Plné nenávisti a lásky. Stratilo vodcu čriedy, ktorou si bol TY.
________________________________________________________________
Čepeľou dýky, keď krv trieštila na všetky strany.
Zapichol jej ju do srdca.
Rana ešte nie je zahojená. Je to spomienka.
Doteraz cíti, ako vznešene sa jazyk čepele dotýka jej pŕs.
Vidí jeho diabolský výraz na tvári. Toho, koho tak strašne milovala...
Z krvi a ľudského mäsa vymodeloval jej druhé ja.
_______________________________________________________________
Áno, bude navždy žiť v jej snoch a spomienkach. Krvou bude zapísaný v tragédií, zvanej život.
Vždy, keď zazrela jeho tvár, trpela. Nikdy mu nič nenaznačila, len ticho trpela. Trpela ako jahňa, ktoré i v poslednú chvíľku života mlčí.
Jahňa, ešte mladé, čisté, nepoškvrnené vlastnou krvou.
______________________________________________________________
Dúfa, že ON nájde v živote to, čo už dlho hľadá. Dúfa, že nebude vodcom čriedy, v ktorej sa bude pásť také stvorenie, ako ONA.
______________________________________________________________
Ona bude žiť ďalej, písať tragédie života, no opäť znovuzrodená z krvi, lásky a nenávisti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zarita
24. 11.novembra 2008 16:20
waa!!! sice som to musela precitat dvakrat, aby som uplne pochopila, ale o tom su vacsinou te najlepsie basne
Napíš svoj komentár