Na raňajky si dám musli s mliekom. Mlieko rozlejem.
Idem sa umyť. Môj výzor pripomína niečo pofidérne. Kruhy pod očami. O vlasoch ani nehovorím. Rozmýšľam, že niečo musím s nimi spraviť. Asi si dám spraviť dredy... hmmm...to by ma vyhodili z domu... tak aspoň nejaký crazy účes... ani to nie... asi si ich nechám dlhé a zafarbím naryšavo. Také sa mi vždy páčili.
Nakoniec od toho všetkého upustím a uspokojím sa s mojimi, vlnitými, hnedými, vyťahanými od slnka, na ktorých sa každú chvíľu samovoľne robia krivé dredy.
No raz si ich aj tak zafarbím naryšavo.
Treba sa obliecť. Tričko si dám naopak. To je už fakt sila.
Teta vytiahne zo zeme cibuľu. Je celá od hliny. Mám ju očistiť, slzia mi pritom oči. No samozrejme sa porežem nožom.
Mám prikázané urobiť na obed šalát. Krájam uhorky. Opäť sa porežem.
No "priazdnivý" úvod do nového dňa.
__________________________________
V hlave mi víria rôzne myšlienky.
Chcem byť sama.
Premýšľať.
Aspoň nachvíľu ujsť z tejto reality.
Rozhodnem sa ísť si zabehať. Nejakých 10km by mohlo stačiť.
Zabijem do uší MP3. Hrá mi Opeth - Weakness. Dosť depresívna pieseň.
Po 5km sa dostanem na najvyšší kopec v blízkom okolí. Odtiaľto vidno Vysoké Tatry aj Liptovskú Maru.
V hlave sa mi bije veľa myšlienok. Myslím na všetko, no zároveň na nič.
Cítim pocit neuveriteľnej samoty, pocit že nikomu nepatrím. Nikam nezapadám. Som nikto a zároveň nič.
Myslím stále na niekoho, dopodrobna rozoberám jeho charakter... neprichádzam na nič.
Myslím na to, ako ide ten čas rýchlo.
Myslím na to, ako mi bude ľúto za niektorými ľuďmi ,čo tento rok odídu z GBASu. A ja ich možno nikdy neuvidím.
Hmmm... tento školský rok bude bordel.
Chcem aby sa mi snívali niektoré sny ešte raz.
Kebyže mám časovrat, čas by som vrátila späť.
Napravila niektoré chyby, ktoré som spravila. No potom by to už nebol môj život. Život je drahý, za chyby sa platí.
Chcem žiť svoju vysnívanú budúcnosť.
Chcem robiť to, čo sa mi zachce.
Nechcem sa podriaďovať pravidlám, chcem byť iná, ako všetci ostatní, nechcem sa podriadiť stereotypu...ale aj tak ...
Mám chuť skočiť z tohto kopca na ktorom stojím.
Ale chcem potom ďalej žiť.
... dobieham desiaty kilometer. Cítim neuveriťeľnú energiu, chuť bežať. Bežím ďalej...
Je to možné?
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mayflower
31. 8.augusta 2008 20:45
vn iektorych chivlach sa citm nejak takto..ale ja nedokazem zabehnut 10 kilometrov, ako ty
2
podľa mňa veľmi dobrý blog. taký osobný a pritom písaný s takým odstupom. Bez pomenovania skutočných problémov. iba čistá depresia a túžba po zmene. aspoň ja tomu tak rozumiem.
Napíš svoj komentár