píše básne .
O láske , citoch ,
duši a krásne .
No ja básnikom
som nikdy nebol .
Tak jak v mojich očiach
nikdy nebolo nebo .
Klavír z piesku ,
duša z dreva .
Pokazene oboje je ,
darmo že sa srdce hnevá .
Nezmysli v mysli
a zmysli v kýbli ,
bolesť v srdci ,
keď pocity zmizli .
Mordbidne a hnusne vtipy ,
pojebané nočné tripy
v mojej hlave , v mojej mysli ,
z chladu môjho tela vzišli
Nepomôžu bonga ihly .
Ani nárek , trpký krik , nič ...
Ani slzy vlčej mamy ,
čo vytekajú psovi z rany
A telo sa len chradmo vlečie ,
za mysľou čo viac už nechce ...
Nechce , ale aj tak túži ,
veriť v krasu čiernych ruží
Pohodených v kaluži
čo hrobom sa stala .
Aby v nej neznáma duša
v mokrom tichu spočívala.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
krtek
9. 10.októbra 2009 10:03
prvé strofy sú veľmi veľmi dobre, prežité..a básnik je každý
Napíš svoj komentár