Nechápal som, neveril. Nevedel si vysvetliť, ako môže byť niečo tak bezchybné. .
Zmráka sa. Zmráka sa nielen nadomnou, ale aj vomne. Cítil som to a cítim to stále, lebo moje nádeje sú dávno preč. Preč a nenávratne.
Zmeravel som. V jednej chvíli ako socha, ktorá na mňa pozerala zhora.
V tú noc nás tam bolo deväť, či aj desať - Ja som však nevnímal. Snažil som sa ukľudniť ten pocit, snažil som sa ukľudniť seba. Nedalo sa, lebo v pozadí stála ona - tak dokonalá a masívna.. čierna katedrála.
***
Reakcia na najkrajší závan histórie, ktorý som kedy zažil...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár