No sme niekým,
Pretože sme dierou v systéme,
No záplatou chyby,
Pretože sme neviditeľní,
No zbavujeme sa zodpovednosti,
Pretože sme žiadaní,
No zabudnutí vo svete,
Pretože sme milovaní,
No nie ľúbení
Pretože sme nenásytní,
No vidíme dno,
Pretože sme znechutení,
Pretože sme budúcnosťou,
No sami sa jej vzdávame,
Pretože klameme,
Pretože sme ľudia mnohých tvárí,
no rozumieme len jednej,
Pretože sme to my, tí ktorých nazývajú ľudmi.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
finitude
8. 10.októbra 2008 10:18
Celý týždeň mi chodili po rozume myšlienky; Som nikto a predsa som niekto. Som nič a predsa som. A teraz? Teraz čítam toto a príde mi to nádherné. Neviem čo si tým chcela vyjadriť, no viem aký mám z toho pocit ja sám, premietol som to do vlastnej situácie a úplne to sedí. Dúfam, že sa necítiš ako ja pretože to by nebolo dobré. Miľúbená, prepáč nezmohol som sa na objektívne hodnotenie. Práve teraz mi pripadá všetko čo som urobil a čo robím zlé. Odpusť, miľúbená, ak nie preto žeby si chcela sama tak aspoň preto, že ťa ľúbim. Ako sa cítiš? Alebo ako si sa cítila, že si napísala niečo také krásne a pritom plné znechutenia? Čo to zapíčinilo?
2
peekne sa mi to paci ... dokonca naynak optimizmu som tam videla sice ludia vidia co chcu vidiet cize ziadny pohlad nie je objektivny
ach zas mi prepina a neda sa to pocuvat ... no mna okrem claanku zaujalo aj nieco ine a to prvy komentar ... dzulko nasla si lasku ci si ona nasla teba ?
ci jak ?
ach zas mi prepina a neda sa to pocuvat ... no mna okrem claanku zaujalo aj nieco ine a to prvy komentar ... dzulko nasla si lasku ci si ona nasla teba ?
ci jak ?
Napíš svoj komentár