Obyčajný, letný, bez závanu lásky a komplexov, bol to deň- aj keď som bola presvedčená, že ho zažívam v pravidelne sa opakujúcich intervaloch v podobe 24hodín,len v inej réžíí a s inými kulisami.

Chytí ťa za ruku, zavedie na bobovú dráhu a prikáže ti, aby si zabudla na fobie z výšok poprípade prestala kontrolovať rýchlosť.
Ona vidí nápis "Tu zabrzdi", rovnako ako ho vidíš aj ty hoc sa ti to nezdá.
Niekedy brzdí príliš a tak už nepočuť šialený smiech spôsobený vetrom vo vlasoch alebo vykoľajením, ktoré nás minulo len o pár cm!-podľa mňa!

Júúúúli preháňaš ešte tam bola veľká rezerva.
Fajn tak bola,ale stále lepšie mať rezervu ako vyletieť.

Dievča bolo presvedčené o svojej vodičskej spôsobilosti a ja som jej ju neupierala len som sa bála.
Strach, často vyčítaným prebádaným až k jeho hrubým nekončiacim sa koreňom no aj tak neodstránený.Každý si predsa chráni čo mu je vzácne.

"Nebezpečenstvo klzkého povrchu"
-To tam nebolo!
-Ja som to videla.
-V hlave máš klzko.

Stále vidíme pády,najhoršie možnosti zlyhania a zlé konštrukcie, ale stále tu je niekto kto nám dá jasne najavo ako to v skutočnosti je.

Ale niekedy...
sa zrazu trápi aj ten čo sa netrápi a namiesto vzájomného umierňovania pocitov príde narad pretek.

Tichý, celkom bez výkrikov a vzdychov z nedostatku síl.Nik si neprizná kto je natom horšie. Veď ona to predsa musí vidieť!

Nie nemusí, ani nevidí keďže je presvedčená že nevládze už len ona, že len ju bolia kolená a len ju nik nezdvihol a pritom bežali tak blízko vedľa seba.
Hlava sklopená do uší bijúca pink a jej "so what" v presvedčení že len ona má správny postoj a tak si nachvíľu môže nechať masku a spievať s ňou.Smola len, že aj pesničky niekedy končia a pretek bez cieľa je únavný , najmä ak si ani nevšimneme že náš "súper" už nebehá vedľa nás a ani za nami.


Prišla zima ani náhodou sa nepodobala letu aj keď človek čakal že aj tá prinesie so sebou mnoho možností, že dobehne pár nových kamarátov a tí starí mi zostanú ležať v žalúdku, že sa smiech rozšíri a budú ho počuť aj tí chorí pretekári čo márnia čas a veria v nejaký účel.
že nás bude čakať horúca čokoláda pár trápnych filmov poprípade ajsikju a svalovka na prstoch.

Ale jasné očakávania netreba precenovať, ale počkať zdalo by sa že som najväčšia trpiteľka, ale nie , to len priatelia obiehajú svet , asi ešte nezistili, že zem je guľatá a nakoniec aj tak skončia tam, kde začali

 Úvaha
Komentuj
 fotka
janulka3112  12. 11. 2008 12:14
"kamaráti obiehajú svet"... moc pekný názov, máš pravdu, život je ako naša zemeguľa, guľatá a hlavne točiaca sa stále toho istého - radosť, smútok, trápenie...



... opäť ďalší pekný blog
 fotka
reg  13. 11. 2008 19:29
Ono to ma.. optimisticky zaver!

Tlieskam.
Napíš svoj komentár